Hoci pri prepade ekonomického výkonu o 12,1 percenta mnohí hovoria o lepšom výsledku ako sa čakalo, radovať sa veru niet z čoho. Stačí si otvoriť štatistiku nezamestnanosti.
Počet ľudí bez práce medziročne vyletel o 14,7 percenta. Najviac za desať rokov. (Vtedy to bolo až o takmer tretinu. Tam ešte nie sme, ale, čo nie je…) Nezamestnanosť sa tak dostala na úroveň spred dvoch rokov. Nejde síce o závratný údaj – len nejakého šesť celá šesť percenta, neodráža však pandemickú realitu. Čísla hore držia aj opatrenia vlády. Firma, čo chce dostať na svojich ľudí peniaze od štátu, totiž nesmie prepúšťať. No ale keď skončia?
Ani utešovať sa poklesom platov len o niečo vyše jedného percenta neobstojí. Ide totiž o prvý pokles v histórii krajiny. Teda za 27 rokov. V priemere je tak mzda nižšia o 13 eur. Samozrejme, tá nominálna. Pri zohľadnení rastu cien totiž zárobky klesli oproti vlaňajšku o tri percentá. Otázne zostáva, aký dopad bude mať na ekonomické výsledky druhá vlna. Aj bez zopakovania prísnych opatrení z jari sa pri padajúcom raste tak či tak veľká sláva čakať nedá. Čo-to naznačilo aj odsúvanie zotavenia ekonomiky z druhého polroka tohto roka na ten budúci, či v niektorých prípadoch až na ten ďalší.
Na veľa optimizmu nepoukazuje ani ticho okolo zverejnenia slovenských plánov, ako naložiť s európskymi miliardami. Po veľkej sláve sa o nich akosi mlčí. (Ak sa o niečom rokuje, tak len za zavretými dverami.) Veď aj samotný minister financií Eduard Heger sa nedávno nechal počuť, že času je dosť, lebo pre projekty je záväzný až apríl budúceho roka. Takže sa zdá, že ten októbrový termín je len pre parádu. Alebo nie, pán minister?