Vzhľadom na to, že Igor Matovič vyhlásil toto leto za reformné, sľuboval 30 verejných konferencií za účasti verejnosti a teraz plán vzniká za zavretými dverami, je to dosť veľké faux pas. Najmä ak zoberieme do úvahy, že v hre je 7,5 miliardy eur.
Nebolo by to prvý raz, čo Matovič predstavil bombastický plán, z ktorého napokon nič nebolo. Už sme si zvykli na jeho veľkohubé vyhlásenia, ktoré časom vyšumeli. Teraz je situácia predsa len trochu iná – 15. október je záväzný termín, premiér však možno zistil, že na takéto niečo jednoducho „nie sú ľudia“.
Prestaňme rozprávať o potrebe dobudovať z fondu obnovy chýbajúcu kanalizáciu a podobné veci a sústreďme sa na to podstatné: Na investície do vzdelávania a inovácií.
Z jeho facebooku sme sa dozvedeli iba to, že spolu s ministrom financií Eduardom Hegerom absolvovali pracovnú sobotu, kde rozoberali viac ako 90-stranový dokument Národný integrovaný reformný plán, na ktorom robilo 100 ľudí z odborných tímov ministerstiev. Tento dokument chcú predložiť na koaličnej rade.
Ako to dopadne, zatiaľ nevieme. Očakávania sú samozrejme veľké, pretože s takým obrovským balíkom peňazí je možné uskutočniť množstvo užitočných reforiem. Ako to však už na Slovensku chodí, každý minister sa bude pravdepodobne snažiť, aby sa ušlo kus koláča aj jeho rezortu, a dá sa predpokladať, že každý si bude presadzovať tú „svoju prioritu“.
To je však najistejší spôsob, ako rozhajdákať miliardy a nakoniec z nich nemať nič. Do reformného plánu preto nemožno zahrnúť úplne všetko. Treba si skôr vybrať niekoľko, maximálne, povedzme, tri priority, ktoré nás môžu zásadným spôsobom posunúť dopredu.
Ak chceme, aby sa Slovensko zmenilo z montážnej dielne jednostranne orientovanej na automobilový priemysel, na krajinu so znalostnou ekonomikou, najdôležitejšie je urobiť zásadné reformy v oblasti vzdelávania. Tu nejde len o to, že naši žiaci dlhodobo zaostávajú v medzinárodnom testovaní, či už ide o prírodné vedy, matematiku, alebo čítanie s porozumením.
Naším najväčším problémom je to, že Slovensko čelí najväčšiemu odlevu mozgov v celej EÚ. Kým v rámci krajín OECD študujú v zahraničí v priemere len dve percentá vysokoškolákov, v prípade Slovenska dosahuje podiel takýchto študentov až 17 percent!
Vrátiť sa späť domov pritom plánuje iba polovica z nich. Zastaviť tento exodus by malo byť v záujme nás všetkých, pretože bez nich krajinu nielenže nebudeme schopní posunúť dopredu, ale budeme upadať. Bez kvalitných vysokoškolských pracovísk a výskumu to však nebude možné.
Prestaňme preto rozprávať o potrebe dobudovať z fondu obnovy chýbajúcu kanalizáciu (I. Matovič) a podobné veci a sústreďme sa na to podstatné: na investície do vzdelávania a inovácií.