Maria Kolesnikovová, posledná z aktívnych tribúnov opozície, platí za odmietnutý exil slobodou. Režim ju chce súdiť za verejné výzvy na násilnú zmenu ústavného poriadku. Väzba ju ale neumlčala. Spoza mreží odkázala, že podáva trestné oznámenie na svojich únoscov, ktorí jej hrozili smrťou.
Gangsterské metódy zúčtovania s odporcami svedčia o tom, ako veľmi sa Lukašenko bojí koordinačného výboru, ktorý po neregulárnych voľbách a brutálnych zákrokoch proti demonštrantom založili predstavitelia opozície. Hoci tento orgán nikdy nevyzýval na násilný odpor a usiloval sa o riešenie krízy cestou rozhovorov, diktátor ho obvinil z podnecovania štátneho prevratu a akýkoľvek dialóg s ním odmietol.
Lukašenko sa usiluje, aby rokovať ani nemal s kým. Z predsedníctva koordinačného výboru sa už zbavil všetkých okrem spisovateľky Svetlany Alexijevičovej. „Všetci sú alebo vo väzení, alebo vyhodení za hranice,“ poťažkala si na sociálnej sieti. Laureátka Nobelovej ceny za literatúru, ktorú v jej byte pred odvlečením bránia európski diplomati, je presvedčená, že snaha po kúskoch rozobrať vedenie odporu je márna, lebo odstavených lídrov nahradia noví.
„Povstal nie koordinačný výbor. Povstala krajina,“ tvrdí spisovateľka, ktorá sa vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav neobjavuje na čele protestov, ale ich len svojou morálnou autoritou podporuje.
Či uspeje taktika stínania hláv opozície, alebo sa naplnia nádeje nobelistky, že ľud sa nedá zastrašiť, by sa mohlo ukázať už v nedeľu, v čase tradičných masových demonštrácií.