Nárast preferencií OĽaNO počas februára z dlhodobých 8–9 percent na 25,02 percenta vo voľbách – teda o 300 % – bol pravdepodobne svetový unikát. Voliči si potrebovali vyventilovať svoj hnev a frustráciu z dlhoročného vládnutia Smeru a nezaujímalo ich, kto a ako bude vládnuť. Výlety Igora Matoviča do Cannes a na Cyprus ľudí opili. Žiaľ, pre krajinu to bolo nešťastie. Dnes sme opäť v situácii, keď je stranícka scéna rozkolísaná.
OĽaNO klesajú preferencie aj pre zjavnú nepripravenosť vládnuť a z toho plynúce školácke chyby. A verejnosť si stále viac uvedomuje, že správanie Matoviča nie je hodné premiéra. Matovič sa niekedy až pubertálnymi kúskami snaží pútať pozornosť prelietavých priaznivcov. Je to kontraproduktívne. Zmena správania by jeho preferenciám skôr pomohla.
Posledný prieskum volebných preferencií agentúry Polis potvrdil postupný prepad preferencií najsilnejšej strany OĽaNO. Obyčajným ľuďom klesajú preferencie aj pre zjavnú nepripravenosť vládnuť a z toho plynúce školácke chyby. A verejnosť si stále viac uvedomuje, že správanie Matoviča nie je hodné premiéra.
Neprekvapuje, že na OĽaNO sa doťahuje Hlas bývalého premiéra Petra Pellegriniho. Tomu sa zatiaľ umne darí zakryť, že stále ide iba o smerákov, akurát v novom šate. Potvrdzuje sa aj pomer medzi Hlasom a Smerom približne 16 k 10 percentám. Napriek tomu, že Robert Fico robí v poslednom čase razantnú opozičnú politiku, jeho voličský potenciál je podľa prieskumu Focusu obmedzený. Deje sa tak aj preto, lebo okrem neho a Ľuboša Blahu nikto iný zo strany nie je schopný osloviť voličov. Smer nemá kam expandovať a bráni sa ešte väčšiemu prepadu. Hlasu sa zatiaľ darí vyvolávať dojem, že nenesie vinu za minulé vládnutie. Aj keď by Smer tento imidž konkurenta mohol nalomiť, nemôže s ničím vyrukovať. Obaja na seba veľa vedia a vzájomne sa zatiaľ držia v šachu. Dokedy?
Rastie aj SaS, ktorá sa umne drží v úzadí dvoch vládnych kohútov Matoviča a Borisa Kollára. Voliči sasky, ktorá prežila pred rokom „puč“, sa vracajú opäť k Richardovi Sulíkovi. Dá sa očakávať približovanie k minulým maximám strany na úrovni 15 percent.
Preferencie strany Sme rodina zostávajú nestabilné. Kollár si síce vyboxoval post predsedu parlamentu, ktorý mu dovoľuje byť „štátnikom“ a nemať žiadnu zodpovednosť, ale míny, ktoré po sebe v minulosti zanechal, sa budú postupne odisťovať. A ktovie, čo splnia z bombastického sociálneho programu, či sa zo 40-tisíc bytov postaví aspoň jeden.
Ostatné strany okrem kotlebovcov sú na bode mrazu. Pokiaľ sa Remišová nezviditeľní v blízkom čase v eurofondoch, Za ľudí sa už nikdy neprehupne cez päť percent. Úpadok Progresívneho Slovenska aj po výmene na predsedníckom poste pokračuje. Stranu čaká pravdepodobne odsun medzi marginálne strany ako SNS, KDH, Spolu alebo Dobrá voľba.
Strán je veľa, ale ani jedna nespĺňa požiadavky na veľkú stranu, ktorá by priniesla do slovenskej politiky nové duchovné a morálne pomery.