Predostreté recepty EÚ sa nezaoberali konkrétnou situáciou podnikateľov a naliehavými hrozbami, ale ďalekosiahlymi plánmi na päť rokov vopred. Hoci sa predpovedalo, že príde druhá vlna, ktorá by mala byť silnejšia ako prvá, akoby s ňou už nikto nerátal. Všetko sa vracalo do starých koľají. Európa si myslela, že je z najhoršieho vonku. Niekoľko týždňov nespútaného života na dovolenkách pri mori všetko zmenilo. Koronavírus sa vrátil s omnoho väčšou silou ako na jar.
Čo teraz? Európania už pred sebou nemajú čínsky vzor, ako postupovať, ani zatiaľ vo veľkom na COVID-19 nezomierajú. Počet pacientov s ťažkým priebehom choroby rastie. O víruse toho vieme viac a zdravotníctvo je lepšie pripravené. Lenže to nestačí. Čo bude nasledovať? Pohybujeme sa v tuneli a svetlo v podobe vakcíny zatiaľ nevidno. Tá príde najskôr na prelome rokov.
Čo dovtedy? Zatvoríme opäť celú spoločnosť, keď sa vírus ešte väčšmi rozšíri? Opäť sa prestane všetko vyrábať? Veď na túto alternatívu nie sme vôbec pripravení, a to nikde v Európe. Ústredný krízový štáb sa nepriklonil k prísnejším opatreniam pri hromadných podujatiach.
Pohybujeme sa v tuneli a svetlo v podobe vakcíny nie je zatiaľ vidieť. Čo dovtedy? Zatvoríme opäť celú spoločnosť, keď sa vírus rozšíri? Veď na túto alternatívu nie sme vôbec pripravení nikde v Európe.
Nechal kultúru a šport dýchať. Teda okrem červenej Bratislavy, centra kultúry. Takému hokeju ale malý počet divákov nijako nepomôže. Veď mávajú plné štadióny a za sebou výpadok z jarného play-off. Spolu s inými kolektívnymi športmi hrozia protestami.
Zabúdajú, že európske futbalové zápasy vo februári viedli k mohutnému šíreniu vírusu a zapríčinili veľký počet mŕtvych. Namiesto protestov by mali hokejisti, futbalisti alebo basketbalisti vymýšľať, ako alternatívne spoplatniť zápasy, akými kanálmi ich šíriť na internete, ako motivovať fanúšikov pomôcť. Športoví manažéri by mohli v tomto smere niečo vymyslieť, nie sa neustále prezentovať vyhadzovaním trénerov a výmenou hráčov.
Na druhej strane nemôžeme slovenský podvyživený šport nechať padnúť. Bankrot hokeja by mal nedozerné následky. Hokejisti by sa už ťažko vracali k bývalej neistej profesii.
To isté platí pre kultúru, pokiaľ sa nerozbehne sezóna. Prepad troch mesiacov sa dá prežiť, ale nie celý rok. Vládu treba pochváliť, že ešte viac neobmedzila podujatia, iba zakázala poskytovanie občerstvenia, kde by si ľudia sňali rúška, jedli a klebetili a vírus by preskakoval jedna radosť. Ak chce kultúra prežiť, musí aj tak nájsť nové kanály, kde sa bude (nie zadarmo) prezentovať.
A neistota panuje aj vo vysokom školstve. Bratislava je na tom zle, ale idú sa otvárať internáty. To si niekto myslí, že družná mládež nebude pri zábave odhadzovať všetky zábrany? Nielen naša vláda nemá v týchto otázkach jasno. Celá Európa nemá stratégiu. Celé leto prežili európski politici v blaženej ľahostajnosti. Život v neistote pokračuje.