Tak by to nemalo byť. Sme rodina a aj ostatné vládne strany získali vo voľbách od občanov mandát, aby riadili túto krajinu. To znamená navrhovať a prijímať riešenia. Napokon, boli o tom aj ich volebné stranícke programy. V nich boli uvedené všetky možné riešenia, čo a ako robiť so Slovenskom v budúcich štyroch rokoch. Následne sa prijal kompromis v podobe vládneho programového vyhlásenia vlády. Prečo by teda plán obnovy po hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu mali pripravovať štátni úradníci – analytici ministerstva financií – a predkladať ho ako plán vlády?
Možno je to omyl a máme do činenia s neobyčajne rafinovaným manévrom našej vlády. Tá zámerne meškala s návrhmi pre plán obnovy. Počká si zatiaľ na návrhy ostatných krajín EÚ, odkopíruje ich a prispôsobí slovenským podmienkam.
Táto nezvyčajnosť má svoje príčiny. Naše politické strany totiž medzi sebou nemajú žiadnych národohospodárov. Tí nie sú marketingovo zaujímaví, ani nemajú dostatok kapitálu na sponzorovanie tej či onej strany, čo by im zabezpečilo voliteľné miesto na kandidátke strany či hnutia. Neprekvapuje, že strany nie sú samy od seba schopné niečo navrhnúť. Radšej všetko prenechali analytikom ministerstiev. Lenže ich úlohou nie je tvoriť hospodársku politiku vlády, ale kriticky analyzovať vládne opatrenia a upozorňovať na úskalia. Ak však majú politici o rezorte a hospodárskej politike iba matné vedomosti, nemôžu prenášať zodpovednosť na úradníkov.
Neschopnosť vlády pripraviť koncept obnovenia hospodárskeho rastu po kríze nie je na Slovensku nič nové. V 90. rokoch nám hospodársku politiku písal Medzinárodný menový fond alebo sme s oneskorením odkopírovali riešenia od susedného Česka. Keď sa tretia Mečiarova vláda pokúsila o vlastnú hospodársku politiku, dopadlo to katastrofálne. Následne bola politika jednoduchá a pozostávala z totálnej privatizácie a podpory zahraničných investorov, najmä automobilového priemyslu. Po kríze v roku 2008 tu bolo spoločné európske riešenie, ktoré nepozostávalo ako teraz z odporúčaní, aby si jednotlivé krajiny EÚ zvolili priority podľa vlastných potrieb.
Česť kollárovcom, že sa odhodlali k vlastnej tvorbe. No mali to urobiť skôr. Aj oni si vypočítavo počkali na návrhy štátnych úradníkov a nevyhli sa tiež miešaniu hrušiek s jablkami. Ich návrh je však racionálny a komplexný, a omnoho konkrétnejší ako vládny, a tvorí dobrý podklad pre ďalšie diskusie.
A možno je to všetko omyl a máme do činenia s neobyčajne rafinovaným manévrom našej vlády. Tá zámerne meškala s návrhmi pre plán obnovy, radšej nič konkrétne neuviedla, všetko rozviedla do širších rámcov a bude predstierať diskusie s cieľom naťahovať čas. Počká si zatiaľ na návrhy ostatných krajín EÚ, odkopíruje ich a prispôsobí slovenským podmienkam. Nakoniec ich s fanfárami prednesie verejnosti a v Bruseli, ktorý nebude mať inú možnosť, len ich našej vláde bez námietok schváliť.