Kým na jar existovala nádej, že nová vláda posunie Slovensko dopredu a koronavírus čoskoro porazíme, teraz nik nevidí to povestné svetlo na konci tunela. Ľudia zisťujú, ako veľmi sa mýlili, keď dôverovali človeku, ktorý jednoducho nie je schopný normálne riadiť krajinu. Zároveň sa ukazuje, že boj s koronavírusom je beh na dlhé trate.
Cez vojnu, keď boli ľudia nepochybne skúšaní omnoho viac ako dnes, napriek tomu dokázali zachovať pokoj a rozvahu (čo presne vystihol britskí slogan Keep Calm and Carry On).
Problém je možno aj v tom, že v dnešnej digitálnej dobe sme si zvykli, že všetko dostaneme hneď a ľudom chýba trpezlivosť. Možno keby krajinu riadil človek obdarený štátnickou rozvahou a stoickým pokojom, ťažkú situáciu by ľudia zvládali predsa len o niečo lepšie.
Lenže keď každý deň popri hrozivých štatistikách vidia, že nám vládne vnútorne nevyrovnaná bytosť, tak ich to nijako neupokojí.
Zároveň cítia, že sme sa ocitli na hrane svojich možností – dlhé roky sme zanedbávali zdravotníctvo a teraz hrozí jeho kolaps. Okrem toho si začínajú uvedomovať, že pokiaľ ide o politikov, tak už sme vyčerpali prakticky všetky možnosti a všetci sklamali naši dôveru.
Je zrejmé, že Matovič skončí skôr ako neskôr. Najdesivejšie na tom všetkom je to, že na obzore sa nečrtá žiadna alternatíva. Takáto perspektíva – nekonečný boj s hnusobou a personálne vákuum v politike, ľudom na optimizme rozhodne nepridá.
Napriek všetkému nám nezostáva nič iné, len zachovať pokoj a rozvahu!