Toľko sa hovorí o ozelenení ekonomiky, o oživení upadajúcej výroby potravín, a keď dôjde na lámanie chleba, zostanú mimo zorného poľa vládnych stratégov. Nevedno, čo sa musí prihodiť, aby si vláda začala všímať rezort a naliala doň potrebné zdroje s cieľom dôsledne ho reštrukturalizovať.
Možno keby padli závory na hraniciach a na Slovensko by prestali prúdiť kamióny plno naložené potravinami, zobudili by sme sa do reality. V priebehu pár týždňov by sme zistili, že nemáme dosť vlastných zemiakov, mäsa ani jedlých rastlinných olejov a veľa iných produktov, ktoré by sme si mali vedieť vyrobiť sami. Veď sme to vedeli.
Máme dosť dôvodov na zmenu. Nielen preto, aby sme aktívne znížili toľko omieľanú uhlíkovú stopu, keď k nám putujú "čerstvé“ potraviny z tisíckilometrových vzdialeností. Konečne by sme mali prísť na to, ako zamestnať vlastných ľudí na vidieku, niečo urobiť s tým, aby nám lúky nezarastali lesom, aby sa na nich pásol dobytok a ovce.
Naša krajina sa zmenila. Všetci vidia len žlté lány s repkou, ale za tridsať rokov spustli pasienky na výmere okolo 250-tisíc hektárov a stádo dobytka sa stenčilo z viac ako pol druha milióna kusov na menej ako pol milióna zvierat.
Potrebujeme zmeniť naše poľnohospodárstvo a rýchlo zmodernizovať potravinárstvo, aby sme neboli vývozcami surovín, ale premieňali ich doma na kvalitné čerstvé potraviny. V nich je pridaná hodnota a zdravie Slovenska. Potrebujeme nielen posadiť za mreže korupčníkov, ale urobiť si poriadok aj v dotáciách, aby prím v dotovaní zeleniny nehrala tekvica.
Kto to konečne urobí? Minister Ján Mičovský už čelí kritike aj od tých, ktorí mu verili. Prečo asi?