Advokátka Marica Pirošíková, ktorá v minulosti zastupovala Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva, pre Pravdu povedala, že dôvody na núdzový stav podľa nej neexistujú: „Pretrvávajúce zásahy do základných ľudských práv a slobôd sú v rozpore s ústavným zákonom ako aj s medzinárodnými štandardmi, pretože nespĺňajú podmienku primeranosti. (…) Núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života, a na celom území Slovenska, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody obyvateľov, v teste proporcionality neobstojí.“
Okrem zásahu do základných ľudských práv a slobôd predstavuje opätovné vyhlasovanie núdzového stavu aj ústavný problém. Naša ústava nič také ako predĺženie núdzového stavu nepozná. Už v júni sa premiér Matovič pohrával s myšlienkou, že ho môže prerušiť trebárs na minútu a následne ho znovu vyhlásiť, čím pobúril nielen právnikov, ale aj svojich koaličných partnerov. Žiadne predlžovanie sa vtedy preto nekonalo. Teraz už podobné zábrany nemal.
Tým, že vláda predlžuje núdzový stav, vlastne iba potvrdzuje, že testovanie v skutočnosti veľmi nepomohlo a epidemiologická situácia v krajine zostáva naďalej veľmi vážna.
Vzhľadom na to, že na Slovensku prebehli dve kolá celoplošného testovania, predĺženie núdzového stavu spochybňuje význam tohto opatrenia. Premiér Matovič, ktorý bol otcom myšlienky testovania, síce vyhlasoval, že prostredníctvom neho sme „pliage zlomili väz“, no tým, že teraz predlžuje núdzový stav, vlastne iba potvrdzuje, že testovanie v skutočnosti veľmi nepomohlo a epidemiologická situácia v krajine zostáva naďalej veľmi vážna.
Premiér a ministri vlády akoby trpeli stratou pamäti. Pred týždňom minister práce Krajniak prirovnával testovanie k SNP (čo bolo vrcholne nevhodné) a teraz minister obrany Jaroslav Naď obhajuje schválenie nového núdzového stavu tým, že situácia je omnoho horšia ako predtým. Tak čo platí? Ktorá z týchto dvoch jánusovských tvárí je tá skutočná? Pretože jedno logicky vylučuje druhé. Ak bolo testovanie takým úspechom, tak načo potom núdzový stav?
Vláda svojím správaním pripomína človeka, ktorý síce vie, čo je nutné spraviť, no namiesto toho vymýšľa množstvo iných vecí, len aby vyvolal zdanie, že niečo robí.
Po skúsenostiach z iných krajín vieme, že „hnusobu“ nezastavíme inak ako iba tvrdým lockdownom. Všetko ostatné sú len kozmetické úpravy. Na to však treba odvahu, a tú zjavne táto vláda nemá. V Izraeli, kde zavreli na mesiac školy a všetky podniky, sa teraz postupne vracajú k normálnemu životu. My na Slovensku sa možno budeme motať až do jari, a napokon nás to bude stáť viac peňazí, ako keby sme urobili takéto radikálne opatrenie.
Zároveň tým, že vláda toto rozhodnutie odsúva, iba naťahuje strunu trpezlivosti ľudí a riskuje, že praskne. Malú ukážku toho, ako to potom môže vyzerať, budeme mať možnosť vidieť už tento utorok 17. novembra, na kedy ohlásili protesty kotlebovci, smeráci aj futbaloví ultras. Mimochodom, pekná zmeska…