Podobnú petíciu za odstúpenie Igora Matoviča inicioval pred mesiacom bývalý minister školstva Juraj Draxler. Označil ju za pomoc pre človeka, ktorý ju potrebuje, pretože podľa neho Igor Matovič svoju funkciu zjavne nezvláda. Hoci cieľ petície vyzbierať do 17. novembra 350-tisíc podpisov sa nepodarí splniť (vo štvrtok ju podpísalo viac ako 68-tisíc ľudí) exminister si pravdepodobne takýmto spôsobom pripravuje pôdu na vznik nového subjektu. Ako naznačuje, ak chcú súčasné opozičné strany Smer a Hlas raz znovu vládnuť, bez tretieho do partie sa nezaobídu. No a vládnuť s Kotlebom by bolo problematické, preto budú potrebovať niekoho, ako je on.
Tam, kde končí Draxler, pokračuje Pellegrini, lebo práve od 17. 11. by mala stránka www.referendum2021.sk začať fungovať. V prípade Hlasu-SD ide v podstate o to isté. Dôvod, prečo túto akciu pellegriniovci spustili, je mobilizácia vlastných voličov.
Hoci momentálna naštvanosť ľudí na Igora Matoviča je oveľa väčšia, ako to bolo napríklad počas druhej Dzurindovej vlády, je takmer isté, že takýto plebiscit je vopred odsúdený na neúspech.
Je hrozné, ako nám vládne táto vláda, no „kvality“ opozície ani v najmenšom nenaznačujú, že by malo dôjsť k nejakej zásadnej zmene. Matovič sa musí znemožniť sám.
Vieme, ako dopadli podobné referendá. S výnimkou referenda o vstupe SR do EÚ, ktoré bolo jediné platné, väčšina ľudí hlasovala nohami. Jednoducho ich odignorovala. Keď v roku 2004 Robert Fico spolu s Konfederáciou odborových zväzov inicioval referendum o skrátení III. volebného obdobia NR SR, aby sa voľby konali už v roku 2004, tak sa na ňom zúčastnilo len 35,86 % voličov. Dzurindova vláda síce nepadla, no Ficova popularita aj vďaka tejto akcii ďalej rástla, čo zúročil vo voľbách v roku 2006.
Je právom opozície využívať všetky dostupné nástroje na kritiku vlády a ľudové hlasovanie takýmto legitímnym nástrojom nepochybne je. Lenže momentálne moc neleží na ulici, ale v parlamente. Ak chce opozícia, aby došlo k výmene stráží, musí hľadať spojencov v parlamente. Podobne ako na jar v roku 1994, keď padol Mečiar.
Tu je však momentálne cesta zarúbaná. Koalícia disponuje ústavnou väčšinou a zatiaľ to nevyzerá, že by sa niekto chystal „presedlať“. Hoci premiérovi sa tento týždeň podarilo potupiť SaS ako nikdy predtým, pričom jeho hulvátstvo prerazilo úplné dno, Richard Sulík je dostatočne skúsený hráč na to, aby si vedel spočítať, čo by dosiahol, keby zvrhol túto vládu. V jeho prípade navyše platí, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.
Je hrozné, ako nám vládne táto vláda, no „kvality“ opozície ani v najmenšom nenaznačujú, že by malo dôjsť k nejakej zásadnej zmene. Matovič sa musí znemožniť sám a na druhej strane sa musia objaviť nové tváre, lebo tie staré sú zdiskreditované. Jednoducho, chce to čas.