Čo sa to vlastne stalo? Nič. Všetkých spája vzdor a každý chce dať o sebe vedieť. Hoci v uplynulých rokoch mohli nežnú revolúciu oslavovať, koľko len chceli, bola im ukradnutá. Pre mnohých to bol len prevrat a s nostalgiou spomínajú na zašlé časy. Poslanec Ľuboš Blaha zo Smeru to na zhromaždení pred Národnou radou povedal bez obalu: 17. november je podľa neho „podvod na ľuďoch“.
Zvykli sme si, že demokratický režim spochybňujú kotlebovci a im podobní, no keď niečo také zaznie z úst „ľavičiara“, človeka až zamrazí. Pretože nejde o nič iné ako o cynický kalkul. On a jemu podobní si teda neprišli pripomínať výdobytky Novembra – slobodu, demokraciu, ľudské práva a právny štát. Tak kvôli čomu sa zišli pri pamätníku Alexandra Dubčeka? Boli by najradšej, keby nám tu opäť vládla jedna strana?
Ďalší, ako napríklad Robert Fico, sa zúfalo snažia o reštauráciu režimu, ktorý tu bol 12 rokov a teraz, keď sa mu rúca priamo pred očami, sa pokúša o nemožné. A tak je mu zrazu aj 17. november dobrý, aby mohol zburcovať zvyšky svojich verných.
Antisystém z princípu nevynechá ani jednu príležitosť, aby zmobilizoval masy sklamaných a nespokojných. Súčasná situácia s pandémiou koronavírusu mu ešte viac nahráva. Falošní bojovníci za slobodu a demokraciu nechutne zneužívajú frustráciu ľudí. Smutné je, že sa k nim pripájajú aj donedávna „štandardní“ politici.
Antisystém z princípu nevynechá ani jednu príležitosť, aby zmobilizoval masy sklamaných a nespokojných. Súčasná situácia s pandémiou koronavírusu mu ešte viac nahráva. Falošní bojovníci za slobodu a demokraciu nechutne zneužívajú frustráciu ľudí. Smutné je, že sa k nim pripájajú aj donedávna „štandardní“ politici.
Na druhej strane, bolo by veľmi naivné myslieť si, že na námestia vyjdú iba tí, ktorí vnímajú tento sviatok rovnakou optikou. V politike i spoločnosti existujú vždy spodné prúdy, ktoré sú nespokojné a dávajú to hlasno najavo. Napríklad v Nemecku sa stalo takmer tradíciou, že na 1. mája sa popri oslavách Sviatku práce v mestách konajú potýčky medzi extrémnou pravicou a ľavicou. Horia autá, lietajú kamene…
Zvyknime si, že aj u nás sa budú diať takéto nepokoje. Skôr bolo čudné, že extrém doteraz mlčal. V podstate sme sa len pripojili k zvyšku sveta, kde sa podobné protesty konajú dlhšiu dobu.
Novinkou je iba to, že koronakríza prináša bizarné spojenectvá, kde v jednom šíku vedľa seba kráčajú komunisti, fašisti aj rôzni „ezoterici“. Spája ich odpor k systému, iracionalita a viera, že celý svet je riadený niekým zo zákulisia.
No jeden rozdiel tu predsa len je. Kým na západe sú demonštranti, ktorí porušujú predpisy, tvrdo postihovaní, u nás si vláda zvolila veľmi benevolentný prístup. To je veľmi zlý signál pre tých, ktorí dodržujú zákony, a, naopak, je to povzbudenie pre tých, ktorí ich odmietajú rešpektovať. Lebo to posilňuje ich presvedčenie, že demokracia je slabá a oni môžu všetko. To sa nám môže stať osudné.