Ibaže v skutočnosti nejde ani tak o Bidena, ale o Demokratickú stranu. Tá rozloží svoj vplyv personálne aj ideovo nad krajinou, ktorá je najsilnejšou ekonomikou sveta, ovláda svetové finančné inštitúcie a je superveľmocou. (V tom pravom zmysle slova, teda schopnou udržateľne zasahovať v planetárnom rozmere, vlastne jedinou superveľmocou.)
Premena republikánskej strany
Nikto viac ako demokrati samotní si neuvedomuje dôležitosť nepustiť republikánov k moci aspoň dve volebné obdobia: to hlavne preto, že Trump zdevastoval všetky solídne základy GOP (Grand Old Party, ako sa republikáni sami označujú) a premenil stranu na zmesku náboženských fanatikov, bielych suprematistov, primitívnych kazateľov, rasistov a „fosílnych“ oligarchov v oboch zmysloch slova…) Povedané eufemisticky, táto znôška ultrakonzervatívneho primitivizmu (ktorej napriek „kresťanskej“ bigotnosti ani zamak neprekáža Trumpov sexizmus, rasizmus, chronické klamstvo, vulgarita a finančné podvody, ba ani tragikomická fraška s neodovzdávaním moci), sa stala svetovou hrozbou. Zodpovední politici – niektorí pôvodne aj z Republikánskej strany – si to uvedomujú. Evidentne nie mnohí slovenskí konzervatívci, ktorí sa verejne postavili za Trumpa. A to len preto, lebo vraj demokrati hrozia nastolením socializmu, neomarxizmu a potláčaním náboženskej slobody.
Program demokratov
Čo teda v skutočnosti demokrati chystajú? Ich program je vcelku jednoduchý a my tu v Európe sme na tieto témy natoľko zvyknutí, že nám iste nebudú pripadať nijako „radikálne“. Demokrati zasa urobia z klimatickej zmeny jadro svojej politiky, ich Green New Deal a Clean Energy Revolution posunú USA k lídrom svetového úsilia o zastavenie negatívnych trendov v životnom prostredí – a ako poznám Američanov, oba projekty budú smerovať k rastu pracovných príležitostí a masívnej podpore industriálnych inovácií. Dotiahnu Obamovo zdravotné poistenie tak, aby pokrylo aj nízkopríjmové skupiny (ale nebude to Sandersov koncept „verejného poistenia pre všetkých“).
Ak je pre niekoho program demokratov hrozbou, tak len pre všetky možné druhy fanatikov, bezohľadných vykorisťovateľov ľudí aj prírody – a pre tých, čo za hlasným vytrubovaním svojej najpravejšej viery skrývajú len mravný úpadok
Prijmú mnoho programov na zmiernenie nerovností, predovšetkým iným rozložením daňových záťaží, ale nebude to na úrovni New Deal, počas ktorého tie milionárske príjmy boli zdanené až k 90 percentám. A nepochybne aj veľkorysé programy prekonania nespočetného množstva diskriminačných praktík voči čiernej a latinskoamerickej menšine. Ich, ale aj „bielych“ robotníckych rodín sa budú týkať programy sprístupnenia vzdelania a bývania. A ešte dve veľké témy: prísnejšia kontrola vlastnenia a nosenia zbraní a reforma trestného a väzenského systému – veď USA sú v počte väzňov nepochybne na svetovej špičke. A toto prvenstvo má očividne rasové dôvody.
Nuž teda „akčný plán“, ktorý by sme my tu v Európe ani v náznakoch nepokladali za radikálny, socialistický a už tobôž nie za neomarxistický. Proste USA sa dostali do situácie, keď v systémoch verejnej politiky sa proste len pokúšajú Európu dobehnúť. Ba keby som mal charakterizovať aj radikálnejší Sandersov program, ale aj mnohé projekty progresívnej senátorky Elisabeth Warrenovej, neprekračujú to, čo tu my v Európe poznáme ako nordický model sociálneho štátu. Ten dánsky príklad, ktorý vždy dával Sanders za vzor. A iba mimochodom, ktorý v Dánsku pestujú nielen sociálni demokrati, ale udržuje ho s láskou aj centristická pravica.
Dobiehanie EÚ
Iste, mnohí Američania, ani tí z demokratického košiara, si nepriznajú, že len „dobiehajú“ v tejto oblasti vyspelejšiu Európsku úniu. Ale dá to dobrý základ na novú spoluprácu. Trump totiž všetko zdeštruoval. USA a EÚ môžu začať zasa spoločne pracovať na celosvetovom riešení klimatickej krízy, na novej obchodnej dohode (nebojte sa jej, ľavičiari pravoverní, garantujem, že EÚ zo žiadnych – a tobôž nie so sociálnych – štandardov neustúpi) a čo by som sa ja najviac tešil: na revitalizácii a aj reforme OSN. Táto svetová organizácia bola Trumpovými avantúrami úplne paralyzovaná, ale bez nej sa dnes rozumné pravidlá svetového poriadku tvoriť nedajú.
Slovenskí konzervatívci sa boja hlavne tzv. zákona o rovnosti. Hovorí o občianskej rovnosti, o tom, že zákon platí pre všetkých rovnako: redukuje množstvo náboženských výnimiek zo zákona, a teda z občianskych povinností. Napríklad výnimky pre zamestnávateľov, aby nemuseli platiť zdravotné poistenie, ktoré sa vzťahuje na potraty. Predstavte si to u nás, že by zamestnávateľ mohol rozhodovať, ktoré zdravotné zákroky možno z jeho odvodov platiť a ktoré nie. Demokrati preferujú občianske povinnosti, ktoré však nemožno odvodzovať z osobnej viery, ale iba zo zákona: občianstvo a zákon nad vierou a cirkvou. V opačnom prípade by prestal vládnuť zákon a vládli by kazatelia storakých cirkví a siekt. To slovenským konzervatívcom nepochybne prekáža.
Takýto program bude viac podporou humanistických trendov v ekonomike, vo svetovej politike, v klimatickej kríze a aj v „americkom spôsobe života“. A ak je pre niekoho hrozbou, tak len pre všetky možné druhy fanatikov, bezohľadných vykorisťovateľov ľudí aj prírody – a pre tých, čo za hlasným vytrubovaním svojej najpravejšej viery skrývajú len mravný úpadok.