Hoci sa ozvali hlasy, aby ho prezidentka zatiaľ nevymenovala, je nanajvýš otázne, či ho takéto správanie môže diskvalifikovať. Na druhej strane je legitímna otázka, prečo tieto informácie o Žilinkovi nepovedal Sulík pred jeho voľbou.
Ak platí, že generálny prokurátor by mal spĺňať tie najvyššie morálne požiadavky, tak môžeme skonštatovať, že poslanci nemali v minulosti pri jeho výbere veľmi šťastnú ruku. Dobroslav Trnka čelí obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v kauze Gorila. V prípade Jaromíra Čižnára bola zasa sporná jeho samotná voľba. Zvolený bol až po tom, keď prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať riadne zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša, čím podľa Ústavného súdu porušil jeho základné práva.
Preto všetci do nového generálneho prokurátora vkladali veľké nádeje. Kvôli tomu, že sa Žilinka v lete stretol s predsedom SaS Richardom Sulíkom, by však bolo predčasné nad ním lámať palicu.
To, že sa stretli a že toto stretnutie sprostredkoval človek, ktorý nemá práve najlepšie renomé, ešte automaticky neznamená, že je to „Sulíkov“ človek, resp. že išlo o sprisahanie nejakých temných síl. Ak by sme Žilinku posudzovali podľa jeho doterajších skutkov, tak si na post generálneho prokurátora azda nemožno želať niekoho kompetentnejšieho.
Vtáka poznáš po perí a ľudí treba súdiť podľa ich skutkov. Napokon, Žilinka bude mať už čoskoro príležitosť preukázať, či to s očistou justície myslí vážne. Napríklad v priam škandalóznom prípade prokurátorky, ktorá údajne dostala ako dar na účet 350-tisíc eur…