Hoci je to ponižujúce, Sulík si z Matovičových odkazov zjavne ťažkú hlavu nerobí. V koalícii sa zatiaľ cíti veľmi komfortne, pretože popri chaose, ktorý vytvára Matovič, môže presadzovať svoju ekonomickú agendu – odvodový bonus či rovnú daň.
A hoci sa Sulík javí ako veľmi odolný a z miery ho nevyviedlo ani to, že premiér mu verejne vynadal, v prípade, že na neho bude šéf OĽaNO s podporou dvoch koaličných partnerov neustále útočiť, môžu mu raz prasknúť nervy a napokon sám rezignuje. Respektíve Matovič si nájde nejakú zámienku, aby ho odvolal. Aj v takom prípade by trojblok v parlamente disponoval stále pohodlnou väčšinou 82 poslancov, čo je na vládnutie postačujúce. Má to však jeden háčik…
Na spojenectvo Matoviča a Kollára môžu mať vplyv aj klesajúce preferencie oboch hnutí. Ak si však myslia, že sa im takto podarí pozviechať, tak sa veľmi mýlia. Jedného diskredituje nezvládanie pandémie, druhého papalášske maniere. Najprv by obaja museli zmeniť svoj štýl politiky, až potom môžu pomýšľať na stabilizáciu svojich hnutí.
Potvrdzuje sa to, čoho sme boli svedkami v Taliansku a v Rakúsku. Populistom, pokiaľ sú v opozícii, popularita prudko rastie, lebo môžu bezhlavo kritizovať. V okamihu keď preberú zodpovednosť za vládnutie, sami sa zdiskreditujú, pretože sa v plnej nahote ukáže, že na to nemajú.
Napriek Matovičovým emocionálnym výbuchom sa pre neho i ostatných ako najschodnejšia cesta javí, keď bude koalícia pokračovať v rovnakom zložení.