Pred štyrmi rokmi sa Briti rozhodli vystúpiť z únie. Tesné referendum, ktoré sa zmietalo vo víre demagógie a facebookových dezinformácií, vnieslo krajinu do kolosálnej krízy. Nová obchodná dohoda však len zmierňuje jej katastrofálne dôsledky.
Na čom sme sa teda dohodli? Spojené kráľovstvo vystupuje z jednotného trhu a colnej únie, získalo autonómiu od európskeho práva. Lenže len naoko. Únia je jeho najväčším obchodným partnerom (smeruje k nám až 43 % britského exportu) a na prístup k európskemu trhu budú musieť britské tovary i naďalej spĺňať naše štandardy.
V zmluve je síce ponechaný voľný obchod bez ciel, i ten má však svoje háčiky. Ak by totiž Briti obchádzali európske regulácie či neoprávnenou štátnou pomocou narúšali trhovú súťaž, clá nie sú vylúčené. Potenciál pre budúce obchodné konflikty je tak veľký.
Smutnou správou je i koniec britskej participácie v študentskom výmennom programe Erasmus. Jeden z najúspešnejších projektov EÚ tak príde o významného partnera so špičkovými univerzitami sveta ako Oxford, Cambridge a mnoho ďalších. Boris Johnson síce avizoval alternatívu nesúcu meno po Alanovi Turingovi, no jej kontúry sú nejasné. Tiež možno pochybovať, či bude pre Britov adekvátnou náhradou Erasmu, ktorý spája milióny študentov, tisíce inštitúcií a úspešne zvyšuje kvalitu školstva v Európe.
Brexit prináša trpkú lekciu praktických dôsledkov demagógie a bezohľadného nacionalizmu. Tie sa prejavujú nielen v našej zníženej akcieschopnosti čeliť globálnym výzvam, ale aj na životnej úrovni obyčajných ľudí. Strata zamestnania, byrokratická záťaž pre podnikateľov, cestovné reštrikcie a strata študijných príležitostí sú len špičkou ľadovca, pod ktorého ťarchou si i Briti uvedomili svoj omyl. Podľa najnovšieho prieskumu je až 51 % Britov presvedčených, že brexit bol chybou, pričom len 38 % si myslí opak. Nech je toto mementom pre tých, ktorí presadzujú cestu iluzórnej nezávislosti.