Pokiaľ ide o vedomosti žiakov, situácia nebola ružová ani pred prepuknutím pandémie. Podľa posledného hodnotenia žiakov PISA, ktoré bolo zverejnené v decembri 2019, slovenskí žiaci, oproti priemeru krajín OECD, výrazne zaostávali v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti (a mierne sa zlepšili len v matematike).
Varovným signálom, že v oblasti vzdelávania robíme niečo zle, je najmä to, že susedným krajinám V4, ktoré na tom boli v minulosti rovnako zle, sa podarilo zlepšiť, no my stagnujeme. Ukazuje sa, že školské výsledky žiakov do značnej miery závisia od rodinného prostredia. Zjednodušene povedané, čím vzdelanejší sú rodičia, tým sú na tom lepšie aj ich deti. Kým v iných krajinách školy výraznou mierou prispievajú k vyrovnávaniu hendikepov, na Slovensku sa tak nedeje. Asi nikoho potom neprekvapí, že výsledky takejto vzdelávacej politiky sa musia negatívne prejaviť na vzdelaní žiakov.
Ako v podcaste aktuality.sk upozornila šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská, slovenské školstvo produkuje tretinu funkčných analfabetov, teda detí, ktoré nedokážu pochopiť bežný text – napr. príbalový leták k lieku. Už toto je desivé.
No skutočný horor len príde. Ak v Holandsku, kde robili porovnanie dištančného a prezenčného vzdelávania a vyšlo im, že on-line vzdelávanie má len 40 % efekt oproti prezenčnému, vzhľadom na doterajšie výsledky slovenských žiakov to znamená, že máme „zarobené“ na veľký problém.
Samozrejme, deti môžu v druhom polroku ešte mnohé dobehnúť (aj keď v prípade prvákov a deviatakov je to veľmi otázne). Veľa bude závisieť od prístupu jednotlivých škôl. No vláde bliká červená kontrolka, že hazarduje s budúcnosťou krajiny. Nevzdelaní ľudia nikdy nemôžu vybudovať blahobytnú spoločnosť.