Pomoc prichádza prakticky okamžite. Spojené štáty americké sú kedykoľvek ochotné poskytnúť zbrane, armádu, logistiku aj politickú podporu. Demokratický kandidát uteká do exilu, pácha samovraždu alebo bez stopy mizne kdesi v útrobách Ánd. Prezidentského paláca sa zhosťuje masa nespokojná s výsledkami demokratických volieb a jej reprezentant nastoľuje – vládu slobody. Ako inak, so zbraňou v ruke. Politika cukru a biča, takto a podobne sa tomu zvykne hovoriť. A export demokracie žije ďalej a s ním aj naša neotrasiteľná viera v jej „kolísku“ a mýtus otcov zakladateľov.
Bola to vlastne rozlúčka hodná pôsobenia prezidenta Donalda Trumpa. Akoby demonštrácia rasizmu, hrubej sily a zmätočnej mytológie mohla zmeniť výsledky demokratických volieb. Útok na „palác“, ktorý rozhecuje samotný prezident, fanfarónstvo bez ohľadu na akékoľvek politické dôsledky.
Tentoraz sa však scéna z prostredia „banánových republík“, ako zvykneme hanlivo označovať tieto krajiny, presúva priamo do washingtonského Kapitolu. V (ne)dlhých dejinách USA to na ich území nemá obdobu. Staré a sofistikované inštitučné pletivo, ktorým chceli autori demokracie moderného veku zabrániť rizikám ochlokracie, teda vlády čvargy, sa zrútilo ako domček z karát, keď sa v odozve na obsedantné prejavy Donalda Trumpa zdvihla tlupa „trumpistov“, prevalcovala bezpečnostné sily a zaútočila na Kapitol. Zasadnutie Senátu sa muselo prerušiť, viceprezidenta Mike Pencea okamžite evakuovala tajná služba, a medzitým skupina grázlov v úboroch zo slamy a z kože, niektorí ozbrojení, zasadli v sálach Senátu a Snemovne reprezentantov. Zmyslom tohto maškarného bálu bolo zabrániť Kongresu potvrdiť víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách 3. novembra. Nečudo.
Bola to vlastne rozlúčka hodná pôsobenia prezidenta Donalda Trumpa. Akoby demonštrácia rasizmu, hrubej sily a zmätočnej mytológie mohla zmeniť výsledky demokratických volieb. Útok na „palác“, ktorý rozhecuje samotný prezident, fanfarónstvo bez ohľadu na akékoľvek politické dôsledky; nehovoriac o ešte hlbšom morálnom potopení bombastického miliardára, ktorý sa ukázal natoľko infantilný, že demokratické pravidlá nedokázal rešpektovať ani počas štyroch rokov svojej funkcie, ani vtedy, keď mu ich plody jednoznačne vmietla do tváre volebná porážka.
Podľa Joea Bidena, ktorý vyzval Trumpa „zaveliť na ústup“, títo extrémisti nereprezentujú USA. Problém však tkvie v tom, že udalosť je, práve naopak, pravdivým zrkadlom krízy, ktorá politický systém (bývalej) najvplyvnejšej veľmoci rozožiera už dlhodobo. A svoje maximálne vyjadrenie našlo v politickom vzostupe rasistickej a šovinistickej karikatúry, ktorá svoje štvorročné pôsobenie založila na označovaní „toho druhého“ ako úhlavného nepriateľa bieleho muža, ktorý by rád pokračoval vo svojej vláde bez ohľadu na meniace sa okolnosti.
Vo chvíli, keď sa sociálne nožnice roztvorili tak doširoka, že postupne sťahujú do priepasti nie len „toho druhého“, ale aj samotného „bieleho muža“, sa americký sen mení na najmenej demokratický systém v rozvinutom svete. Ako ktosi trefne poznamenal, tak dlho exportovali demokraciu, až im z nej doma nezostalo nič. Kto príde na pomoc?