Rakúska ministerka totiž dizertačnú prácu odovzdala len nedávno, v máji minulého roka, na jednej z našich najlepších univerzít – STU. Asi nie náhodou išla Aschbacherová študovať na Slovensko.
Prípadné odstúpenie politika by nemalo v žiadnom prípade zakryť zle nastavený systém, ale tiež reflektovať pozitívne zmeny a inak posudzovať prípady spred dvadsiatich, desiatich rokov a teraz. Nejde len o svedomitosť a čestnosť, ale aj o možnosti a praktiky v minulosti. Inak budeme skĺzavať do povrchnosti, ktorá je opakom vedy. A na pamäti by sme tiež mali mať, že titul sa neudeľuje iba za diplomovú prácu, ale za celé vysokoškolské štúdium, za úspešné zvládnutie predpísaných predmetov. A nemýľme si diplomovú prácu s dizertačnou, ktorá je základom doktorandského štúdia.
To by si mali uvedomiť aj vysokoškoláci, keď apelujú na Igora Matoviča, aby splnil sľub a vzdal sa titulu. Lenže to by mali urobiť aj Boris Kollár a Branislav Gröhling. Jeho prečin síce nie je až taký závažný, ale sedí na stoličke ministra školstva. Aký môže mať kredit u odbornej verejnosti aj medzi študentmi? Všade inde by už musel dávno odstúpiť. A o Kollárovi nehovoriac. Jeho práca je jednoducho jedna veľká hanba. To by ale u nás musela panovať iná atmosféra a tituly by nemohli byť iba módou a prestížou, ale znakom hlbšieho poznania a adekvátnych vedomostí.
Matovič sa titulu nemusí vzdať, zákon mu to už ale umožňuje. A sľuby sa plnia. Mohol by to byť morálny apel do budúcnosti – pre iných politikov, ako aj signál spoločnosti. Konečne by Matovič mohol nielen slovami ukázať, že morálne stojí nad ostatnými.