Bez ohľadu na subjektívne hodnotenie Lipšicovej osoby a minulosti možno konštatovať, že poslanci si vybrali azda najhoršieho možného kandidáta z pestrej škály uchádzačov. Špeciálny prokurátor totiž musí nielen byť, ale aj pôsobiť ako nezávislý a nestranný.
Daniel Lipšic vzhľadom na svoje úzke prepojenia s vládnymi politikmi a politickú minulosť dôverou širokej verejnosti nedisponuje. Podozreniam nenapomáhajú ani náznaky koncentrácie moci v úzkom okruhu jeho bývalých podriadených z čias pôsobenia na ministerstve vnútra a neskôr v strane Nova. Tí dnes zastávajú napríklad post generálneho prokurátora, podpredsedu NR SR, ministra práce či šéfa SIS.
Samotný fakt, že ide o bývalých kolegov a priateľov, nemusí automaticky potvrdzovať konšpiračné teórie o organizovanej skupine. Na druhej strane to má však na míle ďaleko od nezávislosti. Daniel Lipšic na vypočutí sľúbil, že preruší „kontakt s ľuďmi, ktorí sú v politickom živote aktívni“. Ako mu to ale máme veriť?
Voľbou nového špeciálneho prokurátora mala koalícia unikátnu príležitosť vybrať z kvalitného výberu profesionálnych prokurátorov. Tým by elegantne zmietla zo stola kritiku, že májová „reforma“ prokuratúry bola len narýchlo ukutý „lex Lipšic“. Namiesto toho nám opäť pripomenuli, že personálne konexie majú prednosť pred verejným záujmom.
Voľbou nového špeciálneho prokurátora mala koalícia príležitosť vybrať z kvalitného výberu profesionálnych prokurátorov. Namiesto toho nám pripomenula, že personálne konexie majú prednosť pred verejným záujmom.
Paradoxom je, že systém „našich ľudí“ kritizoval i sám Daniel Lipšic. Na vypočutí vysvetľoval, že dnes sa Slovensko nachádza na hrane a „buď sa vrátime späť do systému ,našich‘ ľudí, alebo ten krok v trestnej spravodlivosti urobíme ďalej“. Toto odznelo z úst človeka, ktorý by bez protekčne vyžiadanej bezpečnostnej previerky od Krajniaka nemohol ani len kandidovať. Koaliční poslanci totiž „odfláknutím“ novely zákona o prokuratúre neumožnili kandidátom o previerku požiadať. Takto to naozaj vyzerá, že robíme kroky vpred. Akurát z blata do kaluže.
Slovenská spravodlivosť trpí krízou dôvery. Už v roku 2019 Eurobarometer ukázal, že až 72 % opýtaných nedôveruje justícii. To je tragický, no nevyhnutný dôsledok korupčnej chobotnice rozmáhajúcej sa počas vlád Smeru. Navrátenie dôvery v to, že pred právom sme si všetci rovní, tak bolo pochopiteľným cieľom novej vlády. Namiesto toho si však sama pod sebou píli konár chaotickým riadením krajiny, legislatívnym amaterizmom a protekčným papalášizmom.
Zvolením expolitika Lipšica na čelo špeciálnej prokuratúry koalícia okrem toho nabila zásobníky ostrými, a to tým, ktorí súčasné trestné stíhania korupcie označujú za politické procesy šité na objednávku. Ak mali poslanci zámer živiť naratívy o návrate do 50. rokov, gratulujeme. Lepšie zvoliť nemohli.
Slovensko zažíva vari najturbulentnejšie obdobie, ľuďmi lomcuje neistota z budúcnosti. V časoch, keď krajinou zmieta pandémia a spravodlivosť doháňa zameškané, sa nám však koalícia rozhodla pripomenúť, že predsa len nie všetko sa zmenilo. (Naši) ľudia si zjavne zaslúžia aspoň nejaké istoty.