Nevedno, či sa už zvolebnieva, no spôsob, akým SaS zaútočila na Veroniku Remišovú (Za ľudí), nasvedčuje tomu, že sulíkovci asi veľmi neveria, že by táto koalícia mala vydržať až do konca volebného obdobia, a preto si pripravujú alibi, aby sa od zvyšku mohli dištancovať.
Dalo by očakávať, že na prešľapy vlády a nekompetentnosť ministrov bude poukazovať Smer a Hlas, lenže v koalícii, kde sa samotný premiér občas správa, akoby bol v opozícii, sa už nemožno čudovať asi ničomu.
Mal to byť škandál gigantických rozmerov. Koaličná prestrelka, ktorú spustila europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a sekundovala jej kolegyňa Jana Bittó Cigániková, však v skutočnosti mala za cieľ niečo iné – zviditeľniť SaS. Ako sa však následne ukázalo, samy si strelili do nohy a ešte poškodili imidž koalície.
Keď Veronika Remišová na tlačovej konferencii povedala, že „ani Robert Fico s Petrom Pellegrinim by sa neuchýlili k takému klamstvu", podala presnú diagnózu stavu v súčasnej koalícii, kde sa každý na každého usmieva, no za chrbtom pritom drží nôž a je pripravený kedykoľvek bodnúť. Opäť sa tak potvrdzuje platnosť takzvaného Mečiarovho stupňovania: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.
Pokiaľ ide o to nájsť niečo, čo by ľudí dokázalo zdvihnúť zo stoličky, tak eurofondy sú veľmi vďačná téma. A preto kalkul, že ľudí naštve, keď sa dozvedia, že kvôli neschopnosti vlády prepadne možno až jedna miliarda z eurofondov, bol správny. Pretože bežnému občanovi je vcelku jedno, či Slovensko prišlo o eurofondy kvôli tomu, že ich ukradol XY, alebo kvôli neschopnosti politikov.
Keby miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) mohli byť len tak presunuté do Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Veronika Remišová by to neurobila, bolo by to skutočne vážne zlyhanie vlády. Lenže každý z fondov je zameraný na niečo úplne iné (EFRR slúži na rozvoj infraštruktúry, pričom ESF je zameraný na podporu zamestnanosti). Remišová tak v podstate presunula z jedného fondu maximum z toho, čo bolo možné. Na podporu zdravotníckeho systému tak išlo 204,3 milióna eur, na udržanie zamestnanosti 410,2 mil., na podporu pre malé a stredné podniky 330,2 mil., na podporu zložiek integrovaného záchranného systému 51 mil. a na iné opatrenia na zmiernenie dopadov COVID-19 109,3 mil.
Summa summarum, je to viac ako jedna miliarda, ktorá nám pomohla prežiť koronakrízu. Je to málo? Je to veľa? Ak si to porovnáme so štátnym rozpočtom na rok 2021, ktorý počíta s príjmami necelých 16 miliárd eur, tak je to dosť. Navyše, ostatné nepresunuté peniaze neprepadli, máme ich stále k dispozícii. Samozrejme, vždy sa dá všetko urobiť lepšie, no skôr, než niekto začne niečo kritizovať, mal by rozumieť aspoň základným pravidlám.
Sulík sa už Remišovej údajne ospravedlnil, na rade sú teraz Nicholsonová s Cigánikovou.