Povedzme, že tú druhú si dovolíme ešte dnes – trestuhodne – ignorovať. Ak sa koronová kríza skončí, jej bezprostredné dôsledky už ignorovať nebudeme môcť. Aké budú a aká vláda ich bude schopná zvládnuť? Iba taká, ktorá bude dostatočne kompetentná, bude mať vysokú dôveru v spoločnosti, nebude porušovať demokratické princípy a bude dodržiavať princípy právneho štátu, ktorý je okrem iného založený na prezumpcii neviny a dodržiavaní ľudských práv i pre obvinených a zatiaľ neodsúdených.
Podporné opatrenia vlády sa raz skončia
Správa NBS o finančnej stabilite k novembru minulého roka nabáda na opatrný prístup pri rušení podporných opatrení vlády. Nech to prebehne akokoľvek, raz sa skončia. Vládni liberáli, ktorí pred vstupom do vlády horlili proti štátu, horlia za pomoc vlády biznisu – najnovšie za presadenie „univerzálneho zákona o odškodnení“. Zákon bude mať obmedzenú účinnosť. Čo potom? K tisíckam malých podnikov, ktoré už neprežili, lebo pomoc meškala, pribudnú ďalšie, i väčšie, lebo dopyt po ich produkcii sa už neobnoví. Neobnoví sa okrem iných ani v sektore stravovania, i preto, lebo vládna moc zrušila školské obedy zadarmo a presadila „slobodu“ vybrať si medzi gastrolístkami a peňažnou náhradou.
Náklady štátu pri zachraňovaní ekonomiky bude treba splatiť. Na splácaní by sa mali podieľať aj tí, ktorí na kríze zarobili: víťazi krízy. Nebola to iba medzinárodná organizácia bojujúca proti chudobe Oxfam, ktorá navrhla pandemickú daň. Najnovšie aj minister financií britskej konzervatívnej vlády Rishi Sunak pracuje na zavedení jednorazovej dane z nadmerných ziskov. Nestojí to za zváženie aj u nás?
Prvým dôsledkom bude rýchly nárast nezamestnanosti a ďalší výpadok príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a rozpočtov miest a obcí. Paradoxom je, že vláda sa na jednej strane snaží zmierňovať rast nezamestnanosti schémou známou ako kurzarbeit, na strane druhej v tom istom čase prichádza s nápadmi plošného znižovania počtu zamestnancov v štátnej správe a nielen v nej.
Minister dopravy v najkritickejšom čase navrhol prepustiť 900 zamestnancov Slovenskej pošty, ktorá je 100-percentnou akciovou spoločnosťou štátu – a rušiť „neefektívne“ pobočky pošty. Škoda, že reformný minister nechápe, že pošta poskytuje službu vo verejnom záujme a na takú sa vzťahujú iné požiadavky ako na súkromný podnik. Medzi požiadavkami je geografická a cenová dostupnosť služby pre občana. Alebo minister pripravuje Slovenskú poštu na úspešnú privatizáciu podľa zoznamu zostaveného istým neoliberálnym think-tankom pod názvom Privatizácia 3.0?
Noví bezdomovci?
Druhým závažným dôsledkom bude nárast nerovností. Už dnes počet žijúcich pod hranicou chudoby dosiahol 16,3 % rodín, čo je takmer 900-tisíc ľudí. Pokles či strata príjmov v dôsledku nezamestnanosti zvýšia počet tých, ktorí nebudú môcť uhrádzať úvery. Úroveň neuhrádzaných úverov je zatiaľ nízka, no už dnes banky rátajú so zvýšeným rizikom tzv. zlyhaných úverov a pripravujú sa naň.
Jedna vec je, že pre banky to znamená nižší zisk, iná vec je, že pre dlžníkov po skončení odkladu splátok hypotekárnych úverov a neschopnosti svoje záväzky hradiť, to znamená reálnu možnosť stratiť strechu nad hlavou. Bez možnosti náhradného bývania zostanú na ulici. Čo keby Štátny fond rozvoja bývania predišiel mafiánske skupinky, ktoré čakajú len na to, aby sa zrekvirovaných bytov lacno zmocnili, a poskytol úvery mestám, aby ich od bánk odkúpili a deložovaniam predišli?
Víťazi a porazení
Koronová pomoc štátu pomohla vlani prežiť aj takým firmám, ktoré by za normálnych okolností neprežili. Podľa pražskej spoločnosti Surveilligence sa počet konkurzov v minulom roku znížil zhruba o štvrtinu v porovnaní s priemerom. Čaká nás po korone masa bankrotov?
Týmto bankrotom sa asi nebude dať vyhnúť – na rozdiel od tých, ktoré privoláva vláda. Takým je vyhlásenie Richarda Sulíka, že Slovenské elektrárne sú v bankrote. Neospravedlňuje to ani predkladanie novely zákona o kritickej infraštruktúre. Môže ním vyvolať tzv. cross-default, t.j. rozhodnutie všetkých veriteľov požiadať o okamžité splatenie úverov a následne naozaj – bankrot. Ako inak sa zachovala vláda a koľko námahy vynaložilo MF SR, aby predišlo cross-defaultu, ktorý by dostal do bankrotu Rezešove VSŽ v roku 1999!
Čo bude s firmami, ktorým hrozí úpadok, keď sa pomoc skončí? Podľa odborníkov najlepšie bude ich agóniu nepredlžovať a realizovať rýchly konkurz. Otázkou bude, kto ich kúpi. V starých členských štátoch EÚ sa dokonca nevylučuje, že to bude môcť byť aj štát – „zlý hospodár“.
Náklady štátu pri zachraňovaní ekonomiky bude treba splatiť. Na splácaní by sa mali podieľať aj tí, ktorí na kríze zarobili: víťazi krízy. Nebola to iba medzinárodná organizácia bojujúca proti chudobe Oxfam, ktorá navrhla pandemickú daň. Najnovšie aj minister financií britskej konzervatívnej vlády Rishi Sunak pracuje na zavedení jednorazovej dane z nadmerných ziskov. Nestojí to za zváženie aj u nás?