Súdna mapa predkladaná ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou preto vzbudila veľa emócií i nevôle. Januárovú výzvu Právnici za právny štát podpísalo 430 sudcov, advokátov a príslušníkov právnických profesií. Otvorený kritický list ministerke podpísalo viac ako 320 sudcov.
Pritom súdnu mapu ako takú nikto neodmieta, podobne ani špecializáciu súdov a sudcov na konkrétnu agendu (obchodnú, trestnú, civilnú, rodinnú a správnu). Kritika smeruje k technickým záležitostiam, prerozdeleniu a zániku súdov a rýchlosti zmien. Nie je však korektné tvrdiť, že Kolíková prichádza s reformou narýchlo a uponáhľane. O súdnej mape sa začalo diskutovať už za tretej Ficovej vlády. V roku 2018 vznikli pracovné skupiny Súdna mapa a Špecializácia súdov a sudcov. Otázka je, ako usilovne sa aktéri do nej zapojili. Aj pri televíznych diskusiách ministerka Kolíková musí niekedy odpovedať na nejasnosti, ktoré sú už dávno vyriešené v návrhoch paragrafov.
Ministerka by mala však zvýšiť pozornosť, keď kritici namietajú, že reforma vôbec nemusí viesť k rýchlejšiemu, transparentnejšiemu a efektívnejšiemu rozhodovaniu. Za preťaženosť súdov a neprimeranú dĺžku súdneho konania často môže aj nedostatočné technické a personálne obsadenie. Tu by miesto komplikovanej reformy pomohlo jednoduché zvýšenie rozpočtu pre súdnictvo, ktoré by umožnilo zamestnať viac odbornej pomocnej pracovnej sily a zlepšiť ich finančné ohodnotenie.
Ak má Kolíková úprimnú snahu o nápravu stavu súdnictva, musí počúvať aj kritikov a netrvať iba na jednej možnosti očisty. Vynútená reforma, ktorá si nezíska podporu zdola, ničomu nepomôže.