Napriek tomu, že informácie na webe ponúkali aj zoznam odberných miest bez povinnej registrácie, na mieste bola realita iná. Ukázalo sa, že neregistrované testovanie náhle nebolo možné preto, lebo v predchádzajúci deň vraj bola ohlásená možnosť očkovania aj pre ľudí 60+ a… celý elektronický systém skolaboval.
Informácia o 11-tisíc sobotných termínoch pre „prvoočkovancov“ bola v nedeľu skutočne už vonku, to však mohli vedieť len tí, čo dňom i nocou sledujú facebook Mareka Krajčího alebo pohľadom vytrvalo visia na stránkach ministerstva. Že takých ľudí bude viac ako 11-tisíc, nás vo večerných hodinách toho istého dňa uistil, opäť na facebooku, minister Krajčí slovami, že všetky miesta sa v priebehu niekoľkých hodín „rozchytali“. Na najbližší týždeň minister ohlásil 13-tisíc miest pre seniorov nad 70 rokov, ale dá sa očakávať, že sa tiež „rozchytali“ už pred koncom víkendu. Slovensko sa totiž zmenilo na veľkú playstation, kde vyhráva ten, kto pred úspešným stlačením „joysticku“ v poslednom ťažení nedostane kŕč do ruky.
Celá situácia nie je len o kapacitách webových systémov neschopných čeliť nárazovým vlnám nekoncepčného riadenia pandémie. Ľudia by sa predsa mohli registrovať všetci, ktorí chcú, u lekára alebo doma, a ich poradie by sa systematicky vyhodnocovalo podľa akútnosti a vývoja situácie s pandémiou a vakcínami. Na pero, papier a obálku sa dá spoľahnúť, aj keď už možno niektorí nevedia, čo to je. To je jedna vec. Druhou je, či by sa informovanie verejnosti v závažných veciach nemalo odohrávať aspoň trochu profesionálnejšími kanálmi, ako sú statusy na sociálnych sieťach oblepené huncútskymi emotikonmi.