Návrh najprv prejde ohňom pripomienkového konania. Má ísť o „súboj myšlienok“, zvíťaziť majú podľa šéfa financov tie najlepšie, posúdiť však chcú vraj každý „zmysluplný návrh“. (Za takéto vzletné ohlásenie by sa nehanbili veru ani na Orwellovom Ministerstve pravdy.)
Šesť miliárd eur poputuje počas šiestich rokov do zdravotníctva, školstva, digitalizácie, zelenej obnovy a inovatívnosti. Presne toto sú oblasti, ktoré preferuje Brusel. Tí, čo čakali, že v pláne pôjde o naliatie euromiliárd všade tam, kde Slovensko pokrivkáva, musia prehltnúť horkú slinu. Nuž úniu nezaujíma, že máme rozbité cesty, firmy sa sťažujú na slabú pomoc či farmári upozorňujú na nedostatok slovenských potravín na pultoch. Ani asfalt, ani helikoptérové peniaze, ani naša sebestačnosť…
Plán obnovy však rozhodne nebude všeliek na popandemický prepad ekonomiky. Hoci je zrejmé, že liečiť je veru čo. Za minulý rok padla slovenská ekonomika o viac ako päť percent. A hoci ide o polovicu lepší výsledok, ako sa zdalo v prvej vlne, dôvod na radosť nie je.
V pláne sú však okrem ambicióznych cieľov i zásadné reformy. A to i tá dôchodková – o ktorej aspoň čo-to tušíme, keďže minister so záľubou v maskáčoch Milan Krajniak nelenil a čo-to sa už dostalo do legislatívy cez novelu ústavy z dielne rezortu spravodlivosti. Viac ako isté tak už je, že sa skončil dôchodkový strop a zavádza sa rodičovský bonus. Ďalšie zmeny majú tiež pomerne zreteľné obrysy. No oveľa záhadnejšia je nateraz daňová reforma – teda „efektívny daňový mix“. Známe je len, že Heger ňou chce menej zdaniť prácu, viac majetok a spotrebu. Zlepšiť sa má i výber daní. Čítať sa za tým nateraz dá nielen toľko diskutovaná daň z nehnuteľností, ale aj nedávno ohlásená e-faktúra.
Plán obnovy však rozhodne nebude všeliek na popandemický prepad ekonomiky. Hoci je zrejmé, že liečiť je veru čo. Za minulý rok padla slovenská ekonomika o viac ako päť percent. A hoci ide o polovicu lepší výsledok, ako sa zdalo v prvej vlne, dôvod na radosť nie je. (Vlani na jar ekonómovia počítali aj s dvojciferným prepadom a Národná banka Slovenska radšej namiesto obvyklej predikcie siahla netradične k scenárom vývoja. A ani tie neboli ktovieako optimistické.) Nuž ešte stále nie sme na konci a ani rady nezamestnaných nerednú. Skôr naopak. Za minulý rok prišlo o prácu podľa ministerských prepočtov 50-tisíc ľudí, za prvé mesiace tohto roka to na veľký obrat nevyzerá.
A slávne to so Slovenskom nie je ani pri pohľade na takzvané vyspelé ekonomiky. Tatam sú časy, keď krajina lámala rekordy rastu a Západ bol čoraz bližšie. Životnú úroveň máme oproti ťahúňom únie až o štvrtinu nižšiu, hovoriť o stave nemocníc či škôl je azda aj zbytočné… Ostatne zrkadlo nám nastavila i pandémia.
Heger sa dušuje, že do roku 2030 sa nožnice o čosi zavrú a Slovensko dosiahne až 92 percent životnej úrovne vytúženého Západu. A o ďalších desať rokov ekonomika bude cválať 5,3-percentným rastom. Zdá sa tak, že ide skôr o akési záchranné koleso. Otázne je len či ekonomike, alebo topiacemu sa štátu.