Mnohí ministri vhodne využívajú príležitosť a hrozia demisiami, resp. ich už aj podali. Nejde im iba o to, aby vytvorili tlak na Matovičovu abdikáciu, ale aby prekryli vlastné ministerské zlyhania a bez poškvrny preplávali do novej vlády. Výmena na premiérskom poste nebude ako mávnutie čarovným prútikom, po ktorom koalícia začne dobre vládnuť.
Zlyhania sa týkajú aj predsedov koaličných strán Veroniky Remišovej (Za ľudí) a Richarda Sulíka (SaS). Tí v rámci zmierlivého gesta navrhli, že keď odíde Matovič z vlády, ani oni nebudú ašpirovať na kreslá v novom kabinete. Nie je však ich gesto tak trochu pokrytecké? Remišová zodpovedná za eurofondy žiadny viditeľný pokrok za rok nepriniesla. Síce neprehajdákala miliardu eur, ako ju obvinila europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ale k efektívnejšiemu, ľahšiemu a rýchlejšiemu využívaniu peňazí z EÚ zatiaľ nedošlo. Sulík sľúbil zjednodušiť život podnikateľom, ale v iných krajinách to majú podnikatelia stále oveľa ľahšie, navyše u nás sa mnohé veci aj skomplikovali.
Koalícii, ak chce reštart a obnoviť dôveru verejnosti, výmena na poste premiéra nepomôže. Musí nastať skutočná rekonštrukcia vlády aj ministerstiev. Napríklad ministerstvá zdravotníctva, školstva a kultúry sa doslova ponúkajú.
Ostatní ministri nie sú na tom lepšie. Natália Milanová je vari najmenej kompetentná ministerka kultúry od roku 1989. Od ministra pôdohospodárstva dáva v rezorte ruku preč, kto môže. Minister školstva vo funkcii tápa a koná vždy naopak, ako má. Veľkolepá súdna mapa ministerky spravodlivosti – označovanej mnohými za najlepšiu členku kabinetu – smeruje k fiasku. Minister vnútra síce nechal vyšetrovateľom voľné ruky, ale pri obsadzovaní okresných úradov obrátil volebné sľuby naruby. Podpredseda vlády Štefan Holý, ktorý sľuboval výstavbu tisícky nájomných bytov ročne, je stále na začiatku. "Zásadový“ minister práce Milan Krajniak neváhal pre presadenie politickej agendy zneužiť ústavu a opovrhoval odbormi, ako dosiaľ azda žiadny minister. Minister financií Eduard Heger, ktorého viacerí pasujú do roly nového premiéra v Pláne obnovy ani po vyše polroku nevie, kam ponúkané miliardy eur konkrétne investovať. A pokračovať by sa dalo ďalej.
Koalícii, ak chce reštart a obnoviť dôveru verejnosti, výmena na poste premiéra nepomôže. Musí nastať skutočná rekonštrukcia vlády aj ministerstiev. Napríklad ministerstvá zdravotníctva, školstva a kultúry sa doslova ponúkajú. A musí si určiť tiež nové pravidlá v koalícii – v komunikácii medzi sebou aj voči eventuálne novej vláde. A tiež začať plniť volebné sľuby a prestať schvaľovať zákony ako prílepky k iným, bez pripomienkového konania, niekedy z večera do rána, či zneužívať ústavu.
Premiér sa musí vrátiť do reality a prestať sám seba vnímať ako spasiteľa, ktorý nás vyvedie z pandémie. Cíti sa ukrivdený, že druhí to tak nevnímajú. Lenže ľudia ho nevolili kvôli pandémii. Naopak, keby to tušili, toľko hlasov by vo voľbách nedostal a premiérom by sa nestal. Navyše tak nabíja náboje koaličným partnerom, ktorí pokrytecky skrývajú vlastné zlyhania za jeho chrbát.