Od premiéry šialenej „one man šou“ Igora Matoviča ubehol už rok. Jej dôsledky vari ani netreba pripomínať, stali sa každodennou realitou. Naozaj sa však blížime k derniére?
Predpovedať trajektóriu neriadenej strely zvanej Igor je nemožné. To však ešte neznamená, že si môže dovoliť obchádzať logiku politického prežitia, ktorá platí univerzálne. Čo teda vraví príručka diktátora?
Základnou premisou logiky politického prežitia je, že každý vladár sa usiluje udržať si moc. To dosiahne jedine optimálnym odmeňovaním lojality podporovateľov, bez ktorých by padol „na hubu“. Trezor však nemusí byť len o zlatých dukátoch, ale aj o dosadzovaní oddaných na vplyvné posty, či o presadzovaní ich politík. O tom, že táto úloha dnes dáva Matovičovi zabrať, nič nevypovedá väčšmi ako jeho facebookový pôst.
Logika diktuje, že na konsolidáciu moci sú kľúčové dva kroky. Udržanie úzkej výhernej koalície a rozšírenie radov potenciálnych podporovateľov. V malej koalícii sa každému viac ujde a široký okruh „zameniteľných“ drží členov koalície v napätí.
Výhodou parlamentnej demokracie, v ktorej vláda odvíja svoju legitimitu od dôvery poslancov, je to, že zvýšenie počtu poslancov nie je vo vladárových silách. Je teda odkázaný variť z toho, čo mu kuchyňa Národnej rady ponúka.
Zníženie množstva hladných krkov na nevyhnutný počet je tak jedným z krokov, ktorý by mohol Matoviča dostať zo šlamastiky. Zjednodušene, menej krkov rovná sa viac koláča do nich a viac koláča znamená pevnejšiu lojalitu. Aj preto je východiskom i trojkoalícia bez SaS.
Tento scenár by však nebol taký jednoduchý, keby k tomu väčšmi neprispel Richard Sulík svojím ultimátom. Matovičovi sa mohlo len snívať o tom, že jeho kryptonit sa sám mieni odprevadiť z koalície. Tým, že „saskári“ nevylučujú ani prípadný návrat z opozície do koalície, sa sami preraďujú zo skupiny „nevyhnutní“ do kategórie „zameniteľní“.
Matovičovi už len stačí počkať na demisiu ministrov zo SaS, predhodiť dostatočne veľký pomyselný mešec pred Veroniku Remišovú, a žezlo mu opäť pristane pevne v rukách. Dá sa, samozrejme, namietať, že veď predsa „zaľudia“ požadujú jeho demisiu. No do akej miery sú relevantné požiadavky strany v rozklade?
Remišová vie, že osud strany je spečatený. Riešenie dilemy, či byť rozčesnutý a vo vláde, alebo drať opozičné lavice bez klubu a vplyvu, tak vyzerá celkom jednoznačne. Kľúčovým faktorom je, či dokáže zaistiť podporu niekoľkých poslancov.
Dá sa, samozrejme, namietať, že trojkoalícia by bola príliš nestabilná na to, aby dokázala efektívne fungovať. No Matovičovi dnes nejde o stabilitu, ale o politické prežitie.
Dá sa, samozrejme, namietať, že trojkoalícia by bola príliš nestabilná na to, aby dokázala efektívne fungovať. No Matovičovi dnes nejde o stabilitu, ale o politické prežitie. Nehovoriac o tom, že nachádzanie ad hoc riešení je jeho pracovnou metódou.
Samozrejme, stále nie je vylúčená ani jeho dobrovoľná demisia a prežitie štvorkoalície. Odhliadnuc od osobnostných vlastností Matoviča, ktorý ťažko znáša porážku, by však takého nastavenie produkovalo ďalšie konflikty a krízy. V širokej koalícii sa totiž lojalita neodmeňuje tak, ako by sa mohla pri užšej.
Nech už bude východisko akékoľvek, hocaké riešenie je lepšie ako paralyzovaná vláda počas pandemickej krízy. Je najvyšší čas rozťať gordický uzol. Na zúčtovanie vládnej katastrofy bude počas volieb v pokojnejších časoch príležitostí dosť.