Keďže slovenský model je zakaždým „náš človek“, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) skončil vo funkcii po každej zmene vlády. Naopak, Jiří Lang vydržal na čele Bezpečnostnej informačnej služby až 13 rokov, pričom ho neodvolali, ale odišiel na vlastnú žiadosť v lete 2016. Českú kontrarozviedku riadil počas deviatich vlád!
Na Slovensku rozhoduje takmer dve desaťročia o šéfovi SIS politická spriaznenosť s tými, čo prišli k moci. Postupovali takto vlády Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica aj Ivety Radičovej. Zmenu neprinieslo ani vládnutie Igora Matoviča. Tajnú službu začal komandovať znovu „náš človek“. Vladimír Pčolinský. Jeho zatknutie a pokračujúci pobyt vo väzbe je najväčšia hanba Matovičovej vlády v oblasti politických nominácií.
Neuveriteľné je nielen to, že hnutie Sme rodina, ktoré Pčolinského do funkcie navrhlo, sa ho po zadržaní zastávalo a tvrdilo, že ide o mocensko-spravodajskú hru o ovládnutie SIS. Zarážajúce je, že po blamáži Boris Kollár predpokladá, že jeho hnutie opäť vyberie človeka do čela tajnej služby. Seriál „náš človek“ pokračuje.
Prečo prichádzajúci šéf SIS nepotrebuje bezpečnostnú previerku, keď budúci riaditeľ VS ju musí dostať? Pretože prvoradý je „náš človek“ alebo „môj človek“ na čele prvej tajnej služby?
A je to ďalšia časť príbehu, ktorá môže zapáchať politickými kšeftami. Navyše nelogická v jednom bode. Šéfovi SIS musí v prvom rade dôverovať premiér. Ten, čo má v rukách výkonnú moc. Nie predseda NR SR, čiže Kollár, ktorý sa z titulu funkcie venuje prijímaniu návrhov zákonov.
Opakuje sa to, čo sa udialo v roku 2016, keď Robert Fico vo štvorkoalícii prenechal výber šéfa SIS Andrejovi Dankovi. Mimochodom, aj funkčne sa to zhoduje: Danko zastával rovnaký post ako teraz Kollár. Keď Fico vtedy pri Antonovi Šafárikovi cúvol, čiastočne poprel to, čo povedal v roku 2012 pri zrode svojej jednofarebnej vlády. Úvahy, že Ján Valko by sa mohol stať ministrom, komentoval tak, že s ním počíta na inom mieste, kde človek musí mať absolútnu dôveru premiéra. Vybral si ho potom za riaditeľa SIS. Vystačil si Fico v roku 2016 už len s tým, že Šafárikovi dôveruje Danko?
Dosadeniu „nášho človeka“ do vedenia SIS pomáha aj diera v zákone. Od nastupujúceho riaditeľa sa nevyžaduje, aby prichádzal do funkcie s bezpečnostnou previerkou na (najvyšší) stupeň prísne tajné. Je veľmi zvláštne, že to zjavne nikomu z politikov nechýba. Čo v tomto prípade netreba, inde je nevyhnutnosť.
Pripomeňme, že keď po voľbách na jar 2020 minister obrany Jaroslav Naď hovoril o svojom kandidátovi na riaditeľa Vojenského spravodajstva (VS), upozornil, že jeho meno bude môcť vysloviť, až keď najprv získa najvyšší stupeň previerky. Naď povedal verejnosti, že je to Róbert Kleštinec, až vtedy, keď tento brigádny generál držal v ruke potvrdenie o svojej najväčšej spoľahlivosti.
Mimochodom, preverovanie Kleštinca trvalo takmer šesť mesiacov. (Naď začiatkom apríla 2020 vravel, že konanie vo vzťahu k jeho kandidátovi sa vtedy začínalo, a jeho meno povedal až v polovici septembra 2020.) Všimnime si, že pri Danielovi Lipšicovi stačili ani nie tri mesiace, aby mal previerku na prísne tajné… To je však iná téma.
Prečo prichádzajúci šéf SIS nepotrebuje bezpečnostnú previerku, keď budúci riaditeľ VS ju musí dostať? Pretože prvoradý je „náš človek“ alebo „môj človek“ na čele prvej tajnej služby?