Najprv SaS ústami Richarda Sulíka „dočasne pozastavila svoju účasť v koalícii, kým Igor Matovič nepodá demisiu", (čo je to?!?) a následne sme sa od poslanca Petra Kremského (OĽaNO) dozvedeli, že premiér Igor Matovič z postu premiéra vlastne odstúpil už v nedeľu!
Pán poslanec žije asi v nejakom paralelnom svete, lebo zatiaľ nik z občanov tejto chaosom zmietanej krajiny nezaregistroval, že by premiér podal do rúk prezidentky demisiu, tak ako to urobili už šiesti ministri jeho vlády. A ak si myslí, že stačí urobiť nejakú tlačovku alebo len napísať status na facebook, tak sa veľmi mýli… Na Slovensku ešte stále platia zákony!
Kremský ďalej píše, že premiér „môže odstúpiť až vtedy, keď bude pripravené nové zloženie vlády s podporou väčšiny poslancov v Národnej rade. Nový premiér zároveň príde s týmto zoznamom k prezidentke a požiada ju o vymenovanie novej vlády. Po vymenovaní má vláda čas na získanie dôvery v Národnej rade.“ Nuž pán zákonodarca, ústava, konkrétne čl. 115, hovorí jasne: „Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.“ Čiže žiadne bezvládie nám po prípadnej demisii nehrozí.
Po ročnom pôsobení v exekutíve je zrejmé, že Igor Matovič by v zrekonštruovanom kabinete pôsobil opäť deštruktívne a viedlo by to skôr či neskôr k predčasným voľbám. Udržiavať nasilu neudržateľné nemá zmysel. Preto by bolo najférovejšie, keby čím skôr podal demisiu, aby mohli byť vypísané nové voľby
Oveľa väčšou hrozbou ako Matovičova demisia a údajné politické vákuum je to, že šéf Obyčajných ľudí neodstúpi a bude hrať vabank. Je zrejmé, že svoj hlavný cieľ – vypudiť z koalície svojho najväčšieho kritika Richarda Sulíka – už dosiahol. Môže sa preto pokúsiť dovládnuť v trojkoalícii.
Teraz ide o to, či sa mu podarí presvedčiť štyroch nezaradených poslancov (Taraba, F. Kuffa, Š. Kuffa a Podmanický), aby hlasovali za vládne návrhy a udržať v koaličnom košiari aspoň časť poslancov klubu Za ľudí. Vzhľadom na zlú situáciu v koalícii bude druhá úloha možno oveľa náročnejšia ako prehovoriť konzervatívcov z bývalej KDŽP.
Koaliční lídri síce stále hovoria o rekonštrukcii vlády na pôdoryse štvorkoalície, z čoho sa stala pomaly mantra, no vzťahy v jej vnútri sú také naštrbené, že ak by sa im podarilo zostaviť novú vládu, bol by to priam zázrak.
Predovšetkým Igor Matovič by nemal dávať nezmyselné požiadavky, že chce byť podpredsedom vlády. Nápad vytvoriť si teplý flek je dosť neštandardný aj z toho hľadiska, že pravicové vlády nemajú vo zvyku zvyšovať počet ministerských postov (a táto už jedno miesto pre Veroniku Remišovú vytvorila).
To je však ten menší problém. Po ročnom pôsobení v exekutíve je zrejmé, že Igor Matovič by v zrekonštruovanom kabinete pôsobil opäť deštruktívne a viedlo by to skôr či neskôr k predčasným voľbám.
Udržiavať nasilu neudržateľné nemá zmysel. Preto by bolo najférovejšie, keby čím skôr podal demisiu, aby mohli byť vypísané nové voľby.