Domnievať sa však, že výmenou postov medzi predsedom vlády Igorom Matovičom a ministrom financií Eduardom Hegerom sa v skutočnosti nič nestalo, nie je namieste. Koalícia sa skutočne pokúša o vzkriesenie. Teda aspoň na čas. Hlavnou príčinou vládnej krízy bol totiž celkový štýl vládnutia Matoviča a nezvládnutie riadenia pandémie. Lenže tento proces prebiehal najmenej pol roka a maslo na hlave majú všetci koaliční partneri, najmä SaS. To, čo ich priviedlo k tlaku na odstúpenie Matoviča, nebolo ich „osvietenie“, ale stupňujúci sa tlak verejnosti. Nebyť núdzového stavu, ľudia masovo protestujú na námestiach. V tom má opozícia pravdu.
Odvolanie Matoviča z postu predsedu vlády tak bol jediný reálny krok, bez ktorého pokračovanie vládnutia tejto koalície nebolo ďalej možné. Či dôjde k „vzkrieseniu“, závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým však od toho, či Matovič zmení svoje správanie, komunikáciu a spolu s Richardom Sulíkom nájdu spôsoby, ako si povedať nepríjemné veci mimo očí verejnosti. Sulík robí ústretové gesto v podobe spoločných obedov. Je otázne, ak aj príde obnoveniu priateľstva, koľko to Matovičovi vydrží.
Prechod na post ministra financií bol od premiéra šikovný manéver. Veľmi dobre vie, čo robí. Bude riadiť Plán obnovy, teda rozdeľovanie miliárd eur medzi jednotlivých ministrov. Nuž, stane sa takým malým pánom vo vláde.
Prechod na post ministra financií bol od premiéra šikovný manéver. Veľmi dobre vie, čo robí. Vzdal sa síce svoje srdcovky – riadenia pandémie – a prestáva byť hlavnou tvárou v boji s hnusobou, ale nie zadarmo. Bude riadiť Plán obnovy, teda rozdeľovanie miliárd eur medzi jednotlivých ministrov. Keď sa situácia okolo pandémie trochu upokojí, obnova ekonomiky sa stane hlavnou témou. Prvé husle nebude hrať nikto iný ako Matovič. Nuž, stane sa takým malým pánom vo vláde.
Veľa bude závisieť od nového premiéra Eduarda Hegera, ale vystríhajme sa prehnaného optimizmu. Hovorí sa síce o ňom, že je síce konsenzuálny typ, ktorý pravdepodobne vnesie pokoj do riadenia vlády a komunikácie s verejnosťou – čo je momentálne najdôležitejšie – ale politicky je to jedna veľká neznáma. Doteraz sa nevyjadroval k širším spoločenským problémom, nezaujal nikdy závažnejšie politické stanovisko. Stál vždy poslušne po boku straníckeho šéfa Matoviča.
Kľúčové pre obnovu dôveryhodnosti vlády bude obsadenie postu ministra zdravotníctva. Ideálne by bolo, keby sa rezortu ujal uznávaný a rešpektovaný odborník. Matovič by mohol urobiť ešte jedno „štátnické gesto“ a prenechať tento rezort koaličnému partnerovi, napríklad strane Za ľudí.
Osud koalície však zostáva stále visieť na šnúrke od Matovičových gatí. Je dosť možné, že sa načas stiahne a komunikáciu prenechá na profesionálneho hovorcu. Lenže je to človek konfliktu, potrebuje ho k životu. Dokedy vydrží abstinovať? Ďalšia kríza sa už nebude dať vyriešiť rekonštrukciou vlády ani odchodom Matoviča z nej, bude to okamžitý koniec koalície.