Konečná verzia má byť pritom v Bruseli už koncom apríla. Zdá sa, že nový minister financií (teda expremiér Igor Matovič) bude mať viac ako plné ruky práce. A hoci sa ministerstvo dušuje, že sa nebude prehrabávať horou námietok samo, ale že každý rezort bude riešiť svoju oblasť, je jasné, že kompetentných čaká náročný mesiac.
Lebo ak sa vyhovie jedným, nemôže sa aj druhým – nedá sa vyhovieť firmám i ekológom. Nehovoriac o tom, že medzi pripomienkami sa nájdu aj skutočné perly. A to napríklad tá (ako inak, zásadná), čo žiada vypustiť opatrenia pre zamestnávanie žien pomocou podpory budovania škôlok a jaslí. A ako inak – od biskupov! Tí argumentujú i oneskoreným psychomotorickým vývojom dieťaťa, čo chodí do jaslí. Hrozia vraj i osobnostné problémy v dospelosti. (Zaujímavé je to vo svetle toho, že väčšina ľudí, čo dnes riadi krajinu či je na zodpovedných miestach, patrí práve k jasličkovej generácii Husákových detí.)
Medzi pripomienkami sa nájdu i skutočné perly. Napríklad tá, čo žiada vypustiť opatrenia pre zamestnávanie žien pomocou podpory budovania škôlok a jaslí. A ako inak – od biskupov!
Biskupom vraj neprekáža zrovnoprávňovanie žien, no nemá sa robiť tak, že by mohli ísť skôr do práce. Lebo, ako dôvodia, „zrovnoprávnenie žien nespočíva v preberaní mužských úloh“. Nuž… Okrem toho rovnako zásadne žiadajú biskupi vypustiť z materiálu akúkoľvek zmienku o rodovej rovnosti – nahradiť tento termín má rovnosť mužov a žien.
Tu sa to však nekončí. Hromadnú pripomienku k materiálu zaslal aj očividne „tradične orientovaný“ a vzletne pomenovaný Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. I tomu ležia na srdci škôlky. Dobudovávať sa majú len v osadách, prípadne pre matky samoživiteľky či rodiny s viac ako dvoma deťmi, no inde by sa malo investovať do materských centier. Tie sú vraj dlhodobo zanedbávané, lebo štát v ekonomickom záujme tlačí ženy, aby šli do práce. A nestarali sa – a teraz pozor! – osobne o deti do šesť rokov. K návrhu sú vyzbierané vyše tri tisícky podpisov, ministerstvu tak nezostane nič iné, ako ísť do rozporového konania.
Ako-tak tristnú debatu vyvažuje podnet progresívcov, ktorí ministerstvu financií pripomínajú, že Brusel chce mať rodovú rovnosť spomenutú v každom opatrení.
Zdá sa tak, že financov viac ako dobehlo zameškané verejné prediskutovanie plánu. Áno, áno, samozrejme, Heger diskutuje on-line na sociálnych sieťach. A áno, i tam sa dá pýtať. A áno, pravdou je i to, že k množstvu pripomienok prispel naťahovaním sa s presnými podmienkami i Brusel. Vôbec sa totiž s nimi neponáhľal. No je zrejmé, že nemnohí majú na predostrený návrh ťažké srdce.
Čo iné sa však dalo čakať? Okrúhle stoly s vybranými skupinami či on-line diskusie ľudí zjavne neuspokojili. Ministerstvo sa obhajuje, že za tisíckami pripomienok je „veľký záujem“. Iste, iste, plán totiž získal akúsi aureolu zázračného riešenia a akýchsi peňazí „z neba“. Vidina pretlačiť doň a zafinancovať to svoje tak zlákala mnohých. Ono to totižto nateraz vyzerá akoby to, čo nebude v konečnej verzii, už vlastne ani nebude…