Rusko súhlasilo, že Krym zostane Ukrajine s tým, že tam bude mať vojenskú základňu. Strata vplyvu Moskvy v Kyjeve po Majdane odštartovala špirálu, ktorej sa mnohí obávali.
Nevieme, čo Rusko plánuje posilnením vojsk na ukrajinských hraniciach. Je to forma nátlaku alebo príprava na nejakú operáciu? Spomína sa najmä obsadenie vodovodu na Krym, ktorého blokácia spôsobuje nedostatok vody na polostrove. Podobný akt už Rusi uskutočnili v bývalých republikách ZSSR niekoľkokrát.
Miera nedôvery medzi Západom a Ruskom dosiahla od konca studenej vojny svoj vrchol. Ruský prezident vyzval svojho amerického partnera na on-line rozhovor pred divákmi celého sveta. Biden odmietol.
Mier však nedosiahneme iba tlakom na Rusko, ale snahou porozumieť mu, aj keď nesúhlasíme s jeho politikou. Skúsme sa vžiť do jeho kože: Bývalé krajiny ZSSR sú členmi NATO, ktorého vojská operujú na území bývalého Sovietskeho zväzu. Áno, Rusko to nemá čo zaujímať, ide o slobodné rozhodnutie demokratických štátov. Lenže sú tu dejiny: pred dvesto rokmi Napoleon za sekundovania iných európskych národov vtrhol do Ruska, rovnako v minulom storočí Nemecko. V kubánskej kríze pred 60 rokmi to boli USA, ktoré ako prvé rozmiestili jadrové zbrane – v Turecku, pod Krymom.
Ak chceme, aby napätie neeskalovalo, najmä my v strednej Európe, musíme mať záujem, aby sme sa vyvarovali silných rečí. Nás sa toto napätie dotýka oveľa viac ako obyvateľov západnej Európy a USA. Mali by sme sa skôr snažiť byť sprostredkovateľmi, podobne ako v Juhoslávii. Možný kompromis nebude pre nikoho víťazstvom. Lenže ďalšie stupňovanie sa môže skončiť iba vojenskou katastrofou. To hádam nikto nechce.