Problémom Ruska je Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil pred oboma komorami Federálneho zhromaždenia s tradičným posolstvom o stave krajiny. Napriek eskalácii napätia na ruských hraniciach sa venoval najmä domácim otázkam.

, 21.04.2021 19:00
199

Obyčajných ľudí trápi oveľa viac krívajúca životná úroveň, zdravotníctvo, sociálne otázky, školstvo alebo stav ekonomiky. Najmä v regiónoch sa nežije najľahšie. Dodávky sanitiek, školských autobusov a jednorazové príspevky osamelým rodičom a budúcim matkám, ako sľúbil prezident, zaplátajú diery, no situáciu trvalo nezlepšia.

Nízke ceny ropy a sankcie majú určite značný podiel na zlej životnej úrovni. Za dvadsať rokov Putinovej éry sa malo Rusko dávno posunúť niekam inam. Ceny ropy a zemného plynu poskytovali značné zdroje. Ruská veda je na špičkovej úrovni, čo dokazuje aj Sputnik V, ale z Ruska do sveta neprišli žiadne nové technológie (okrem vojenských) či výrobky. Ruská literatúra tiež nie je to, čo bývala. (Ale čo o nej vlastne vieme?) Rusko nezaujalo svet, ako napríklad Čína. Turisti navštevujú zväčša Moskvu a Petrohrad, ostatné kúty, mestá a pamiatky zostávajú neznáme. Do Novgorodu, Pskova či Voroneža, k moru či do hôr ako do Talianska a Francúzska, ani za prácou ako do Nemecka, sa necestuje. Ľudia sa do Ruska nesťahujú, niet dôvodu. Rusko prosto neinšpiruje.

Ak chce Rusko uspieť, musí sa zmeniť najmä vnútorne. Namiesto vonkajšej konfrontácie potrebuje akútne vnútornú diskusiu o prítomnosti a budúcnosti.

Ale čo vieme o Rusku? Dostávajú sa k nám iba politické správy, o fungovaní spoločnosti toho príliš netušíme. A práve v jej fungovaní by sme mohli nájsť vysvetlenie, prečo Rusko tak pomaly napreduje. Stačí si pozrieť filmy Andreja Zvjaginceva a dozvieme sa o ruskej spoločnosti oveľa viac ako z politických správ. Nie všetko je pritom zlé, v spolunažívaní mnohých etník, národností a náboženstiev môže byť príkladom mnohým krajinám.

Putin v prejave zopakoval, že hlavnou príčinou napätia sú USA. Varoval pred prekročením červenej línie. Čo ňou je, však nevieme. Ako je možné, že sa vzťahy so Západom dostali až na pokraj vojny? Na začiatku tisícročia si pri nástupe vtedy liberála Putina k moci všetci mysleli, že nastupuje nová éra vzťahov. Ruský prezident mal výborné vzťahy s nemeckým a britským partnerom (až do povestného špionážneho kameňa v centre Moskvy). Postupne Západ prestal brať Rusko ako superveľmoc, čo ho ponižovalo. Dôvera bola naštrbená. Obrat nastal na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007.

Rusko by malo rešpektovať, že rovnako ako ono aj ostatné štáty majú svoje záujmy a hodnoty. Či už je v práve, alebo nie, či už jeho akcie sú iba reakciou na kroky Západu, alebo nie, nemôže sa stále vyhraňovať proti celému západnému svetu. Hybridná vojna či ovplyvňovanie diskusií na sociálnych sieťach (povestní ruskí trollovia), čo nie je iba čisto ruská špecialita, Rusko nikam neposunie. Obeťou je v prvom rade ono samo.

Ak chce uspieť, musí sa zmeniť najmä vnútorne. Spoločnosť by potrebovala viac vnútornej demokracie, ako na Západe. Ekonomické zaostávanie je z veľkej miery spôsobené aj tým, že ľudia dostávajú menej príležitostí, brzdia sa iniciatívy, dominujú autority, chýba voľnosť. Rusko namiesto vonkajšej konfrontácie potrebuje akútne vnútornú diskusiu o prítomnosti a budúcnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
199 debata chyba
Viac na túto tému: #západná Európa #Vladimir Putin #USA #Rusko #ruská kultúra #Andrej Zvjagincev