Rusko, EÚ a naše záujmy

Vrbětická kauza by mala namiesto vyvolávania vášní viesť k úvahám, akú dlhodobú stratégiu voči Rusku zvoliť. Solidarita s Českom, vyhosťovanie diplomatov či slová o spoločnom postoji nie sú žiadnou dlhodobou politikou.

, 25.04.2021 19:00
36

Samozrejme, nelegálne aktivity Ruska, neprimeraný počet diplomatov, najmä v Česku, skrývajúcimi sa za rozvoj kultúrnej spolupráce, sú neprijateľné. Čoho sa však obávame na Slovensku? Ruské hranice sú od nás vzdialené tisíc kilometrov. S Ruskom nás, okrem oslobodenia, štyridsaťročnej spoločnej vlády komunistických strán, toho veľa nespája. Sme slovanské národy, nemali sme však spoločnú históriu na rozdiel od Poľska, Fínska, Švédska, Nemecka či pobaltských krajín. Aj dominantné konfesie máme iné, my sme katolíci, oni pravoslávni. Slovensko sa vždy orientovalo na západ a juh, nie na sever a východ.

Prílišná zaujatosť Ruskom sa nám môže vypomstiť. Čoskoro môžeme zistiť, že sme viac ako si želáme v područí inej východnej veľmoci. Ako v obľúbenej ázijskej hre go si naraz uvedomíme, že sme obkľúčení.

Odvolávame sa na spoločnú politiku EÚ, ale aká je vlastne jej dlhodobá politika k Rusku? V súčasnosti ani EÚ, ani Rusko nemajú záujem, aby sa stalo členskou krajinou. Vladimír Putin aj táto politická garnitúra v Rusku však raz skončia. Čo potom? V minulosti sa uvažovalo o spoločnom hospodárskom priestore. Alebo aká iná forma spolupráce pripadá do úvahy? Odpoveď nepoznáme.

Nezabúdajme, že toto bola príčina celej ukrajinskej krízy. Rusko začalo na báze bývalých sovietskych republík budovať ekonomickú zónu, ako logickú alternatívu voči EÚ. Ukrajina chcela byť určitou formou súčasťou jedného aj druhého ekonomického priestoru.

Postaviť celú budúcnosť vzťahov iba na Ukrajine, nikam nepovedie. Bez dohody s Ruskom sa konflikt nevyrieši, realisti to vedia. Ukrajine to však tak trochu vyhovuje. Môže tak zakryť skutočnosť, že napriek potenciálu patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie krajiny Európy. Pokusy o reformy za posledné roky opätovne zlyhali. Bez nich, ako aj možno bez administratívnej reformy sa nikam nepohne. Nakoniec prehráme všetci.

EÚ je síce hospodárska veľmoc, ale vojensky je slabá, najmä voči Rusku, a potrebuje pomoc, čo spôsobuje, že je značne závislá od USA. Zároveň sme ekonomickými rivalmi. To jej kameň úrazu. Za eskaláciou napätia treba niekedy vidieť iba čisto ekonomické záujmy – odkiaľ bude EÚ nakupovať plyn. Je však na nás, aby sme vedeli jasne zadefinovať vlastné záujmy a dokázali si ich presadiť aj voči spojencovi, keď nie sú v súlade. Ekonomicky totiž na obnovenú politiku zadržiavania, známu ešte z čias studenej vojny, nedopláca USA, ale niektoré krajiny EÚ.

Prílišná zaujatosť Ruskom sa nám môže vypomstiť. Čoskoro môžeme zistiť, že sme viac, ako si želáme, v područí inej východnej veľmoci. Ako v obľúbenej ázijskej hre go si naraz uvedomíme, že sme obkľúčení.

Budúcnosť EÚ máme práve teraz možnosť ovplyvniť. Únia vytvorila digitálnu platformu futureu.europa.eu, na ktorej sa môže každý občan vyjadriť – aj v slovenčine – k budúcnosti únie a v kolónke EÚ vo svete, aj k vzťahu k Rusku. Prezentácia iných názorov – aj z pohľadu menších krajín – ako reprezentuje oficiálna politika, je jediná možnosť, ako sa zmysluplne zapojiť do vytvárania politiky EÚ, ktorá je aj našou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
36 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Stredna Európa #Slovensko #Rusko #EÚ