Politické zneužívanie väzby. O čo ide Borisovi Kollárovi?

Vo vládnej koalícii jedna kríza strieda druhú. Najnovšie vzbĺkol oheň okolo kolúznej väzby. O jej neprimeranosti a dĺžke trvania sa diskutuje už od smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského na konci minulého roka. Dovtedy však nikomu neprekážala...

17.05.2021 19:00
debata (28)

Prečo taký zhon, najmä zo strany Sme rodina, zvlášť jej predsedu Borisa Kollára? Nie je to preto, že vo väzbe sedí bývalý šéf SIS, ich nominant, Vladimír Pčolinský, rodinne spriaznený s poslancami tejto strany? Doteraz Borisovi Kollárovi kolúzna väzba, teda tá väzba, kde existuje podozrenie z ovplyvňovania svedkov, príliš neprekážala. Presnejšie povedané, neprekážala mu doba trvania.

Teraz náhle a dôrazne obviňuje ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, že neprichádza s jej novelizáciou z večera do rána. Dokonca bez servítky povedal, že sa na ňu „vykašľala“. Preto Kollárom nastrčená poslankyňa Petra Hajšelová z jeho strany prichádza so svojou verziou novely. Oveľa ambicióznejšou než pripravuje Kolíková.

Prečo taký zhon, najmä zo strany Sme rodina, zvlášť jej predsedu Borisa Kollára? Nie je to preto, že vo väzbe sedí bývalý šéf SIS, ich nominant, Vladimír Pčolinský, rodinne spriaznený s poslancami tejto strany?

Kollárovci sú ochotní hlasovať aj spolu s opozíciou – so stranami Smer a Hlas. Ich enormnému záujmu na zmenách lehôt väzby sa nemožno čudovať. Vzťahujú sa totiž aktuálne na mnohých ich nominantov a spriaznené duše z minulých vlád. Ak by k ich spoločnému hlasovaniu došlo, predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová naznačila odchod z koalície.

Sme rodina je v parlamente od roku 2016, a doteraz im podmienky ani lehoty kolúznej, útekovej a preventívnej väzby neprekážali. Rovnako Smeru či jeho bývalým členom zo strany Hlas, ktorý vládol dvanásť rokov. A neprekážali im ani ponižujúce podmienky vo väzbe, ktoré sú oveľa horšie, ako panujú vo väzení. Nejde im vôbec o žiadne lepšie životné podmienky či ľudské práva, ale zvlášť o lehoty, a najmä o vlastné sebecké záujmy. Na ostatných obvinených (možno aj neprávom) im nezáleží, veď doteraz, kým nešlo o ich záujmy, pre nich prstom nepohli.

To, že na Slovensku sú podmienky a lehoty omnoho tvrdšie ako kdekoľvek v civilizovanej Európe, je druhá vec. To nepriamo potvrdil v piatok Ústavný súd (ÚS), keď v prípade ústavnej sťažnosti advokáta Martina Ribára skonštatoval, že jeho 20 mesiacov trvajúca väzba bola protizákonná.

Pozrime sa na fakty. V súčasnosti je v kolúznej väzbe zhruba 130 ľudí. Podľa predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Jána Hrubalu zatiaľ v roku 2021 ŠTS rozhodol o vzatí do väzby v 35 zo 45 žiadostí. V roku 2020 vyhovel 87 zo 112 žiadostí prokurátora. Žiadne dramatické zmeny sa nedejú. Od roku 2010 ŠTS rozhodoval o 647 návrhoch prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Vyhovel mu v 482 prípadoch. Podľa Hrubalu približne v 30 % prípadov väzbu buď nahradia, alebo konštatujú, že neexistujú dôvody väzby.

Bez akýchkoľvek pochýb zmeny v usporiadaní väzby potrebujeme. Urýchlene. Súčasný stav je neakceptovateľný. Nie je to ale iba o lehotách, ale najmä o stanovení životných podmienok stíhaného. Potrebujeme však kvalitnú novelizáciu zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, nie narýchlo šitú tými, ktorým ide najmä o ochranu „našich ľudí“.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #spravodlivosť #Smer #Boris Kollár #Mária Kolíková #ľudské práva a slobody #Vladimír Pčolinský #Hlas-SD #kolúzna väzba