Zlyhala totiž hrádza, ktorá mala vodu zadržať a zabrániť potope. Vybudovaná bola iba pred desiatimi rokmi v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. Či bola zanedbaná údržba, zlyhal dohľad, bolo zvolené nevhodné technické riešenie, nebol dobrý materiál, ukáže až vyšetrovanie.
Eduard Heger prisľúbil pomoc pri odstraňovaní následkov povodne aj finančnú pomoc z rezervy predsedu vlády. To je v poriadku. Lenže je to on, kto ešte ako minister financií zosnoval slovenský plán obnovy, z ktorého budeme čerpať miliardy na obnovu ekonomického (zeleného) rastu. Na zelenú ekonomiku pôjdu viac ako dve miliardy eur. Malo ísť aj na protipovodňové hrádze a iné územné úpravy. Úradníci Európskej komisie nám to neschválili, vraj kvôli betónu. Ten nie je ekologický.
Premiér, ak mu skutočne záleží na Slovensku, by sa mohol pokúsiť dodatočne požiadať o využitie peňazí z plánu obnovy aj na vybudovanie hrádzí. Zodpovední bruselskí úradníci možno uznajú, že príliš „ekologická“ hrádza nie je tá najlepšia. A takých hrádzí ako v Rudne máme na Slovensku možno viac, a dosť možno tiež nie najlepšie skonštruovaných. Nie je vylúčené, že katastrofa ako v Rudne sa zopakuje aj inde. Riadnu rekonštrukciu budú možno potrebovať viaceré hrádze. Kde vziať eurá v napätom rozpočte? Plán obnovy by pomohol. Potrebujeme však kvalitné pevné hrádze. Tie sa asi niekde bez betónu neobídu.
Dokážeme presvedčiť Brusel, aby nám pomohol účinne bojovať s klimatickými zmenami? Tam, kde to potrebujeme my, tak, ako to bude dobré. Nie ako si to žiadajú bruselskí úradníci. Zostane Heger iba pri gestách alebo ešte zabojuje v prospech Slovenska?