Nové vedomie sa bude odlišovať od vedomia európanstva, s ktorým sme žili predtým. Mal by to byť vyšší stupeň v zmysle celkového rozvoja človeka, ktorý na nás kladie vyššie nároky. Otázkou je, čo predstavujú tie nároky…
V súčasnosti je demokracia základným pojmom v politických, spoločensko-politických, geopolitických i iných súradniciach jestvovania našej krajiny, hoci zároveň nikto nepochybuje o tom, že ozajstným základom je ekonomika. Dokonca i tá deformovaná, kriminálna, o ktorej smutno-smiešne poučí demytizačný výrok Bernarda Shawa o tom, že demokracia je veľký balón naplnený plynom či horúcim vzduchom a pusteným nahor, „aby ste sa mohli stále pozerať na oblohu, zatiaľ čo ostatní ľudia vyberajú vaše vrecká“… Zaujímavé je, že presne o tom sú dnešné naše pocity, veď vyostrene materialistický, okrádajúci „neoliberalizmus“, ktorého dôsledky zažívame, sa do nášho života prepašoval pod rúškom slobody a demokracie, hoci v skutočnosti odráža celkom primárne, sebecké inštinkty vlastnenia (aký je len aktuálny Erich Fromm s jeho – „byť alebo mať“…)
Vedomie nového európanstva si spájam s takou demokraciou, ktorá je zárukou slobodného názoru, slova. Pre nás, ktorí so slovom pracujeme, je táto sloboda nesmierne dôležitá a neodmysliteľne patrí k novej identite. No opäť sa ukazuje, že sa tu z ničoho nič presadil akýsi osobitý neoliberalizmus, ktorý sa oháňa demokraciou a pritom v niečích záujmoch robí rozmanité „hókusy“. V ich popredí je slovo, nevyčerpateľné možnosti vykladania slova, neraz prekrúcaného, zavádzajúceho, slova v politike, kde sa vďaka mediálnemu šíreniu stáva mocným ideologickým nástrojom. My starší, čo sme si kus života odžili v totalite za „železnou oponou“ a vieme, čo to prináša, obzvlášť citlivo reagujeme na každé čachrovanie so slovom v mene demokracie. Cítime v tom ohrozenie slobody slova, ktorá je nám nanajvýš drahá. Na tomto procese (veď ide o proces, ktorý stále pokračuje) sa nesporne podpisuje takzvaná „politická korektnosť“, uplatňovaná na celom svete v rámci novej, no niekedy nepochopiteľne falošnej demokratizácie spoločnosti.
V súčasnosti je demokracia základným pojmom v politických, spoločensko-politických, geopolitických i iných súradniciach jestvovania našej krajiny, hoci zároveň nikto nepochybuje o tom, že ozajstným základom je ekonomika. Dokonca i tá deformovaná, kriminálna, o ktorej smutno-smiešne poučí demytizačný výrok Bernarda Shawa o tom, že demokracia je veľký balón naplnený plynom či horúcim vzduchom a pusteným nahor, „aby ste sa mohli stále pozerať na oblohu, zatiaľ čo ostatní ľudia vyberajú vaše vrecká“…
Nazdávam sa a dozaista si to myslia aj iní, že taký diktát je naopak nedemokratický, zneslobodzuje, spútava píšuceho i hovoriaceho – politicky a ideologicky motivovaným normalizovaním jazyka, akousi novodobou (niekedy priam zvrátenou) cenzúrou. Rôzne zákazy a tabu, keď sa kvôli čomusi nesmie povedať jedno a musí sa povedať iné, nenazvať niečo tak, ako sa to volá, ale tak, ako je to prikázané, potláča slobodné vyjadrovanie, živý prúd reči.
Ďalším likvidačným momentom je lož, stretávame sa s ňou často v jazyku samotných politikov a nejde len o nevinnú spoločenskú pretvárku, k lži sa uchyľujú v mene politických, hlavne osobných záujmov. Politikov, čo si dovolia zaklamať pre blaho krajiny a jej obyvateľov, by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky bezprstého človeka… Našej morálke, ktorej základom je ľudskosť určujúca hranice medzi korektným, pravdivým a nepravdou, sa priveľa lží prieči, lebo ochabuje ľudský duch, oberá ho o slobodu, prevracia všetky ideály demokracie hore nohami.
A iste sa zhodnem s mnohými, keď napíšem, že to, čo nové európanstvo potrebuje a čo nám chýba, je práve – slobodný duch.