Jedna výnimka by sa predsa len našla. Viac než 5-percentný pokles Hlasu v jednom prieskume. Čas ukáže, či ide len nejaké „nedopatrenie“, alebo prvý náznak zmeny. Zdá sa totiž, že Peter Pellegrini až príliš čerpá z minulej slávy. Jeho bývalý šéf Robert Fico hýri aktivitou a azda by vo vzájomnom súboji sfúkol nielen jeho, ale celú Pelleho jedenástku. Odmenou Ficovi je mierny rast Smeru. Stále ho však ťaží balvan chýb bývalého vládnutia. Pri „produkcii“ tejto koalície to už ale nemusí trvať dlho.
SaS si udržuje stabilné vyššie preferencie. Na občiansko-liberálnej scéne nemá totiž vážnu konkurenciu. OĽaNO síce zastavilo prudký pád, Eduard Heger v premiérskom kresle však vývoj nezvrátil. A či sa mu to vôbec podarí, je otázka. Musel by sa vymaniť z tieňa Igora Matoviča. Ten má ako minister financií už menej príležitostí na „sebaprezentáciu“. Keď na to ale príde, tak sa predvedie v plnej deštrukčnej sile.
Sme rodina potvrdila návrat na svoje čísla – 7–8 %. Progresívne Slovensko stále ukazuje, že nie je schopné prevziať nespokojných voličov koalície. To sa nedarí ani menším stranám ako Dobrá voľba, KDH, SNS či o poslancov posilnená strana Spolu. Maďarské strany ani po spojení do Aliancie nemajú istú účasť v parlamente. Návrat k desiatim percentám, akým sa tešili v minulosti, je asi ilúziou.
Odchod poslancov a nejednotnosť vo vedení strany Za ľudí museli zákonite viesť k poklesu preferencií. Ak Veronika Remišová nechce stranu navždy pochovať, neostane jej nič iné, než ponúknuť predsednícku funkciu. Prípadná výmena na čele strany by mohla byť spúšťačom väčších pohybov na celej politickej scéne.