Takéto stretnutie nie je rozhodne štandardné. Pripomína to skôr maniere vládcov v banánových republikách ovládaných vojenskou juntou, než demokraticky zvolených politikov v členskej krajine EÚ.
Ak bol predmet rokovania natoľko závažný, že by o ňom nemal nik vedieť, tak malo zostať utajené. Keď ale nešlo o vec z kategórie „prísne tajné“, tak jeho účastníci mali verejnosť informovať, o čom rokovali.
Od premiéra Hegera, ktorý schôdzku inicioval, sme sa však nedozvedeli nič podstatné a kancelária prezidentky Čaputovej iba oznámila, že stretnutie sa netýkalo nijakého „živého trestného prípadu“. Predseda parlamentu Boris Kollár dokonca povedal, že v prípade, ak to bude nutné, tajné stretnutia čelných predstaviteľov štátu budú pokračovať.
Akokoľvek vyzerajú vyjadrenia Fica, že NAKA cez operatívcov pripravovala udavačov, aby mohla diskreditovať ľudí blízkych Smeru, pritiahnuté za vlasy, to čo sa momentálne deje v silových zložkách, je veľmi neprehľadné. Vyzerá to ako boj prehnitých proti prehnitým.
Politici svojím mlčaním vytvárajú živnú pôdu pre rôzne konšpirácie a opozícii doslova nahrali na smeč. Svojej šance sa okamžite chytil Smer, ktorý v nedeľu zvolal tlačovku, na ktorej vládu obvinil, že vytvorila systém na likvidáciu opozície.
Keďže v priebehu týždňa sa udialo viacero veľmi čudných vecí – vyzerá to skutočne, akoby tu pribiehala vojna policajtov, respektíve akoby sa niektorí politici snažili zamiesť stopy.
Najprv všetkých šokovala informácia, že kajúcnik Ľudovít Makó, ktorý predtým šéfoval Kriminálnemu úradu Finančnej správy a ktorého v septembri minulého roka zadržala polícia v rámci akcie Božie mlyny, dostal prácu v SIS údajne vďaka Igorovi Matovičovi.
Potom sa ako blesk z čistého neba objavila správa, že polícia chcela zadržať bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislava Zuriana, ktorý len nedávno odišiel z polície. Ten sa však momentálne zdržiava v zahraničí.
A do tretice to všetko „zaklincovala" správa, že v pondelok 17. mája sa stretli v tajnej miestnosti premiér, prezidentka, šéf parlamentu a ďalších sedem významných predstaviteľov štátu.
Ak by išlo o bežnú agendu, prečo sa nestreli v Prezidentskom paláci alebo na Úrade vlády, ale na pôde SIS v miestnosti pod zemou, ktorú nie je možné odpočúvať?
Predstavme si, že by sa pred niekoľkými rokmi so šéfom SIS takto stretol Robert Fico. Okamžite by bol oheň na streche a všetci by hovorili o sprisahaní.
Akokoľvek vyzerajú vyjadrenia Fica, že NAKA cez operatívcov pripravovala udavačov, aby mohla diskreditovať ľudí blízkych Smeru, pritiahnuté za vlasy, to čo sa momentálne deje v silových zložkách, je veľmi neprehľadné. Vyzerá to ako boj prehnitých proti prehnitým.
Človek sa v tom zmätku nedokáže orientovať a prestáva rozlišovať, kto je kto. Kto je vinný a kto je skutočná obeť? Kto z kajúcnikov zaspieval naozaj pravdu a kto si chcel iba zachrániť kožu, aby sa vyhol väzeniu? Kto koho manipuluje?
Ak si chce vláda zachovať aspoň posledné zvyšky dôveryhodnosti, mala by v tom mať verejnosť čím skôr jasno.