Na pôdohospodárstvo by sa mal pozrieť nový minister nielen ako agrárny technokrat, ale aj ako vizionár, ktorý si uvedomuje rýchlo sa odohrávajúce zmeny. Nejde len o schopnosť reagovať primeraným spôsobom na očividne sa meniacu klímu, globálny trh s potravinami a nových hráčov na ňom, ale aj na to, kto dnes žije na vidieku a koho môžeme označiť za roľníka či poľnohospodára.
Tri desaťročia od novembra 1989 máme pred sebou iné Slovensko, než sme schopní neraz pripustiť. Nevstúpime do rieky, ktorá tu tiekla v polovici minulého storočia. Komunita ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve sa scvrkla zhruba na 40-tisíc ľudí, ale všetci z nich nie sú suverénnymi hospodármi.
Jánovi Mičovskému treba nepochybne poďakovať za čistenie Augiášovho chlieva, ale to je málo. Nežijeme zo škandálov, lež z toho, čo sa urodí na poliach, čo dochováme na farmách.
Realitou historického vývoja sú veľké poľnohospodárske podniky, niektoré ešte v podobe družstiev podielnikov, potom máme skupinu rodinných fariem, ale nie takých, ako poznáme z Rakúska či Nemecka, sú to neraz tiež veľké poľnohospodárske podniky.
O slovo sa hlásia aj malí, mladí a začínajúci rodinní farmári. A nezabudnime, že je tu svojím hospodárskym vplyvom silná skupina zahraničných investorov, ktorí majú významné slovo napríklad v produkcii bravčového mäsa.
Takže máme pred sebou veľmi pestrú skupinu ľudí podnikajúcich na pôde alebo len predávajúcich svoju pracovnú silu. Kto je z nich pre Slovensko dôležitejší? Ako vyladiť tento pestrý orchester, ako zrovnoprávniť podmienky na podnikanie a dostať do hry všetkých vrátane tých najmenších?
Odpoveď na to hľadá Slovensko už tridsať rokov a nevie ju stále nájsť. Oprávnene sa môžeme obávať o generačnú kontinuitu. O poľnohospodárske profesie nie je záujem. Pritom modernému poľnohospodárstvu vládnu supertechnológie a najlepšie podniky na Slovensku ich uplatňujú. Chýba propagácia mladých odvážnych poľnohospodárov, ktorí dosiahli úspech. Hľadajme hrdinov aj na pôde, sú tam.
V médiách dominujú kauzy. To, čo odhaľujú, je odpudzujúce, lebo ukazujú, ako možno prísť nezaslúženým spôsobom k veľkému bohatstvu. Jánovi Mičovskému treba nepochybne poďakovať za čistenie Augiášovho chlieva, ale to je málo. Nežijeme zo škandálov, lež z toho, čo sa urodí na poliach, čo dochováme na farmách, a tu si nevieme rady.
Nový minister musí byť veľmi vnímavý a zároveň energický. Stratili sme len posledných 15 mesiacov či posledných 32 rokov? Kto príde s programom akceptovateľným pre naozaj pestré podnikateľské prostredie, v ktorom sa celkom prirodzene krížia záujmy? Nehľadáme génia, ale človeka, ktorý dokáže presvedčiť, že poctivá práca na pôde má zmysel, že viac ako občianska vojna medzi rôznymi agroformáciami je spolupráca medzi nimi, že stále platí: Ži a nechaj žiť.
Ak sa toho nebudeme držať, prestane mať práca na pôde zmysel.