Celkové navýšenie rozpočtu pritom nebol skutočný problém. Keby koaliční partneri chceli nájsť kompromis, určite by sa dohodli. Dvom známym kohútom Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi však ako obyčajne oň nešlo. Tí si totiž nedajú ujsť žiadnu príležitosť, aby si mohli urobiť naprotiveň a vystrieľali po sebe čo najviac nábojov.
Sulík spochybňuje výšku výdavkov tým, že by sa mali najprv hľadať rezervy. Je to určite racionálny argument. Matovič ho odbil, že neexistujú. A kontroval tým, že zakázal ministerstvu financií previesť na rezort hospodárstva schválené peniaze na aprílové nájomné pre podnikateľov. Sulík má nájsť rezervy na ministerstve. Kto chce psa biť, palicu si nájde.
O kompromis dvom známym kohútom Matovičovi a Sulíkovi ako obyčajne nešlo. Tí si totiž nedajú ujsť žiadnu príležitosť, aby si urobili naprotiveň a vystrieľali po sebe čo najviac nábojov.
Nikto nespochybňuje, že rozpočet bolo treba upraviť. Na jeseň sa takýto ekonomický prepad v niektorých odvetviach nepredpokladal. Navyše mnohé výdavky už vláda a parlament schválili. De facto išlo iba o ich rozpočtovú „legalizáciu“. Je tiež v poriadku, že SaS sa pýtala na oprávnenosť a rozsah niektorých výdavkov. Prečo by sa malo napríklad v polovici roka zvyšovať odchodné policajtom o 30 mil. eur? Čo to má spoločné s koronou?
Ide však o niečo iné. Všade vo svete krajiny navyšujú výdavky v dôsledku pandémie. Podstatné je, či tieto výdavky sú iba jednorazové a už sa nebudú v budúcich rokoch opakovať. Dôležité pre zdravie verejných financií totiž je, či bez týchto výdavkov a dlhovej služby je rozpočet vyrovnaný, alebo prebytkový. Podľa toho si bude môcť (ne)výhodne požičiavať na finančných trhoch. Všetci zainteresovaní politici od Matoviča cez Sulíka až po opozíciu to dobre vedia, napriek tomu stále hovoria o niečom inom.
Strašenie Gréckom, ako to robia Marián Viskupič (SaS), expremiér Peter Pellegrini a exminister financií Ladislav Kamenický (Smer), je úplne mimo. Momentálne sa na finančných trhoch požičiava za záporné, nulové alebo veľmi nízke úrokové sadzby. Takže požičať si nie je hriech. Írsko po finančnej kríze v roku 2008 navýšilo dlh z 20 na 120 %, do začiatku koronakrízy ho dokázalo zraziť na polovicu. Mnohé západné štáty ako Taliansko, Belgicko, Francúzsko či Portugalsko majú vysoké dlhy (na rozdiel napríklad od Ruska…), grécky osud ich nepostihol.
Na vyrovnanie pandemického účtu v budúcich rokoch vôbec nemusíme zvyšovať dane, ako straší ľavičiar Kamenický (ľavica všade na svete pritom volá po zvyšovaní daní). Zaplatiť by sme ho mali z rastu ekonomiky. Ten by mali naštartovať európske peniaze z plánu obnovy. Ten náš je však zostavený tak, že bude slúžiť na všetko možné, iba nie na ekonomický rast.
Do akej miery je navyšovanie výdavkov oprávnené, ukáže čas. Nebude to trvať dlho, na začiatku budúceho roka už budeme s istotu vedieť, či mal pravdu Matovič, alebo Sulík. Uvidíme, či potom vyvodia aj politickú zodpovednosť. Teda ak bude táto vláda ešte existovať.