Hoci to v nej ešte vrie a jej členmi lomcujú vášne, ocitla sa v terminálnom štádiu, kde už niet cesty späť. Aj keď sa Remišová stretne s Kiskom a dostane od neho požehnanie v podstate je to už jedno. Strane chýba líder, ktorý by dokázal tlmiť rozpory a spájal rôzne prúdy.
Suma sumárum, strana Za ľudí má tri percentá, dve krídla a žiadnu perspektívu. Uhrať to dôstojne do konca bude namáhavé, lebo všetci zainteresovaní vedia, že toto je koniec. Do histórie sa zapíše ako ďalšie strana „na jedno použitie“.
Ľahké je teraz viniť z neúspechu Remišovú (akokoľvek je neschopná). Chyba sa stala hneď na začiatku, keď tento projekt vznikal. Pôvodný plán vyplniť stred politického poľa, ktorý zostal po SDKÚ vyprázdnený, sa podarilo naplniť len čiastočne. Z ambiciózneho zámeru vybudovať silný subjekt, v ktorom by svoje miesto našli liberáli aj konzervatívci, kvôli Kiskovým ambíciám, napokon vzišlo. Progresívci s Beblavým tak išli svojou vlastnou cestou a vo voľbách zostali tesne pred bránami parlamentu a kiskovci sa do neho napokon ledva dostali. To musela byť studená sprcha pre bývalého prezidenta, ktorý sa už možno videl v premiérskom kresle…
Od toho sa odvíja druhá zásadná chyba. Kiska zaskočený výsledkom volieb, keď sa jeho partaj stala len jednou z mnohých „trpaslíkov“, sa stiahol z politiky. Lenže práve kvôli nemu ľudia stranu Za ľudí volili, on bol jej tvárou, on získal najviac preferenčných hlasov. Kiska bol tým tmelom, ktorý teraz v strane chýba.
Tretím problémom je samotná Remišová. Dokiaľ bola v opozícii, a najmä v období, keď sa Matovič vytratil z parlamentu, tak sa javila ako politička, ktorá by ho perspektívne na čele OĽaNO mohla nahradiť. Keď sa však ocitla pri moci, rýchlo sa ukázalo, že jej schopnosti sú značne limitované. Stačilo, aby pár krát otvorila ústa a to fluidum sa vytratilo. Majsterka floskúl, ktorá nezvláda riadiť ani svoje ministerstvo, teraz bojuje o svoje prežitie.
Vrchol zúfalstva predstavuje jej návrh, aby na mimoriadnom sneme za šéfa strany vybrali spoločného kandidáta. A to by mal byť kto? Šeliga? Potom ako stranu opustili dvaja najschopnejší politici – Kollár a Valášek, niet veľa možností, kto by na predsednícku stoličku mohol zasadnúť. A voľba a la Frešo (SDKÚ) je skratkou do pekla. To je otvorené priznanie si vlastnej porážky. Svoj návrh sa môže snažiť prezentovať ako ústretové gesto, no je to len manéver ako zamaskovať vlastnú neschopnosť.
Naivná je však i predstava, že stranu z biedy vytiahne Kolíková. Ministerka spravodlivosti síce v posledných týždňoch zažila krst ohňom, keď nastal jej prerod z technokratky na političku, no stále je to len Beblavý v sukni.
Suma sumárum, strana Za ľudí má tri percentá, dve krídla a žiadnu perspektívu. Uhrať to dôstojne do konca bude namáhavé, lebo všetci zainteresovaní vedia, že toto je koniec. Do histórie sa zapíše ako ďalšie strana „ na jedno použitie“.