Chce, aby sa firmy s odborármi na kratšom pracovnom čase iba dohadovali. Lenže to už dávno robia. Ani zákon im v tom nebráni. Pravdou však je, že možnosť pracovať štyri dni v týždni sa v slovenských pomeroch až tak nevyužíva. Niektoré firmy to už skúšajú, zatiaľ iba v pilotnej fáze s nejasným výsledkom.
Keby sme chceli meniť pracovnú politiku, boli by potrebné radikálnejšie riešenia. Napríklad zákonom prikázať, aby sa počas týždňa pracovalo menej hodín. To je nateraz nepriechodné. Navyše skracovať pracovný týždeň plošne nie je jednoduché. Tobôž nie v priemyselne orientovanej krajine.
Problém by to bol vo fabrikách, na ktorých stojí slovenská ekonomika. V niektorých sa pracuje nepretržite. Týmto firmám pri myšlienke skracovania pracovného týždňa stoja všetky vlasy dupkom. Ale netreba sa im diviť. Museli by totiž prijať viac ľudí, znižovať mzdy, držať zamestnancov dlhšie v práci alebo inovovať. A v poslednom bode majú čo dobiehať.
V niektorých spoločnostiach, najmä v IT firmách, už nejaký pracovný týždeň v štýle – o šiestej ráno sa začne robiť a o druhej poobede je fajront – neexistuje. Okrem toho tu máme prácu na skrátený úväzok, na živnosť či ekonomiku spoločného využívania. V týchto prípadoch sa pracuje flexibilne bez príkazu z parlamentu.
Jedno je však isté – skracovanie pracovného času môže priniesť mnoho dobrého. Treba na to však politickú ochotu a štát to musí uchopiť odborne. K takej zásadnej zmene pracovnej politiky totiž žiadne skratky nevedú. A nevyrieši to ani Ficov zbytočný nápad, ktorým sa snaží zapáčiť.