Zmyslom má byť podľa prezidentky Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Moniky Paluškovej najmä umožniť očkovanie ľuďom z „rurálnych oblastí“, ktorí majú výrazne sťažený prístup k očkovacím centrám.
Je to dobrý krok, i keď žiaľ prichádza neskoro. Postupne sa totiž ukazuje, že práve tam, kde sa obyvatelia cítia politikmi dlhodobo najviac ignorovaní a kde stagnuje rozvoj, mávajú najmenšiu dôveru vo vakcináciu. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Kamil Száz nevedel priamo spresniť, o ambulancie v ktorých regiónoch presne ide. A pritom, to je práve kľúčové.
Len v Košickom kraji dlhodobo chýba okolo 40 lekárov a ďalší zdravotnícky personál. Kam a ku komu sa ísť zaočkovať, keď neraz nechýba len ambulancia, ale aj spôsob, ako sa k lekárovi dostať?
Keď začiatkom 20. storočia lekár Ivan Hálek, blízky priateľ lekára Dušana Makovického, chodil po najchudobnejších regiónoch Slovenska, chcel odborne pomáhať ľuďom, ktorých mal rád a ktorých podľa romantickej literatúry považoval za „hrdých sťa oltárne sviece“. Ibaže realita ukázala, že tvrdý život tie sviece riadne ohol a len jedným z prejavov ich ťažkej situácie bola dokonalá nedôvera a nevraživosť voči akejkoľvek lekárskej vede, ktorú sa im usilovali sprostredkovať „doktorkovia z mesta“, ktorých postupy považovali za sprisahanie s cieľom vziať im život a slobodu, zmeniť ich na pokusné králiky.
Ak dnes pozorujeme nedôverčivosť voči vakcinácii proti COVID-19, a to zďaleka nielen u nás, vidíme nejednu podobnosť. Nemá to však byť dôvod na posmech. Dôležitejšie je zamyslenie, ktoré zas má každému jednému z nás poslúžiť pokojne a triezvo konať v kritickej situácii, v ktorej nás dobehli všetky omyly a zlyhania v zdravotníckom a sociálnom vývoji uplynulých rokov.
Motivovať ľudí dať sa očkovať sa dnes politici usilujú rôzne: od pomerne prázdnych sloganov typu „vakcinácia je sloboda“ cez nápady na platené voľná či príspevky na dovolenku, ako keby práve to malo byť hlavným zmyslom boja s pandémiou. Akoby sa v tom celom dostávala do úzadia pointa, že ide predovšetkým o naše kolektívne zdravie bez ohľadu na to, kde človek žije, kam a prečo cestuje, akú prácu vykonáva. Ale čo je najalarmujúcejšie, nedostatok lekárov a sestier v zanedbaných regiónoch slávi trpkú žatvu: Len v Košickom kraji dlhodobo chýba okolo 40 lekárov a ďalší zdravotnícky personál. Kam a ku komu sa ísť zaočkovať, keď neraz nechýba len ambulancia, ale aj spôsob, ako sa k lekárovi dostať?
So správami o variante delta sa na horizonte pandémie avizuje tretia vlna ochorenia, ktorá bude deliť ľudí na chránených a zraniteľných. Situácia je kritická z mnohých príčin, ale tie teraz nevyriešime. Keď už raz sme v patálii až po uši, dá sa len zachovať chladnú hlavu. Prezidentka mala pravdu, ak vo svojom prejave vyzvala opozičných predstaviteľov radšej mlčať, ako do chaosu prilievať ďalší olej.
Očkovanie nie je prejavom stádovitosti, a farmaceutickým firmám sa trucovaním nepomstíme. Toto nie je priestor na prihrievanie si politickej polievočky, ale na uvedomenie si spoločného údelu. Tým je naše kolektívne zdravie.