ÚS vyslovil protiústavnosť referendovej otázky, ktorou by sa malo skrátiť ôsme volebné obdobie Národnej rady. I keď sa to môže na prvý pohľad javiť ako potopenie demokracie, opak je pravdou. ÚS inštitút referenda a priamu demokraciu posilnil.
To najmä tým, že odstránil nejasnosti o účinkoch, záväznosti a sile výsledkov referenda. Dnes už vieme, že referendom môžeme prijímať pravidlá so silou ústavného zákona, ktoré sú priamo záväzné. To je skvelou správou pre všetkých, ktorí si neželajú, aby sa z referenda stal len drahý prieskum verejnej mienky.
S veľkou mocou sa však snúbi väčšia zodpovednosť a vôľa väčšiny nemôže byť bezbrehá. Pre životaschopnosť demokratického a právneho štátu je nevyhnutné, aby boli zachované dohodnuté pravidlá hry a chránené základné práva jednotlivcov.
Práve v tomto ohľade nastolená referendová otázka naráža na hlavný problém. Ak je výsledok referenda rovnocenný so zavedeným spôsobom prijímania pravidiel (napríklad ústavných zákonov Národnou radou), tak i referendum sa musí riadiť rovnakými princípmi normotvorby.
Jedným z kľúčových je tzv. princíp generality (všeobecnosti) práva. Ten znamená, že prijaté pravidlá sa nesmú vzťahovať na jeden konkrétny prípad a na konkrétneho adresáta. Referendová otázka však predstavuje jednorazové prelomenie ústavy skrátením konkrétneho volebného obdobia a rozpustenie aktuálneho zloženia Národnej rady.
Ústava pritom jednoznačne hovorí o tom, že volebné obdobie trvá štyri roky a stanovuje uzavretú množinu dôvodov, pre ktoré možno parlament predčasne rozpustiť. K inému rozhodnutiu by sa tak súd viazaný ústavou dopracovať azda nemohol. Napriek tomu načrtol cestu, akou by sa zástancovia referenda mohli uberať.
Ak zavedené pravidlá hry občanom nevyhovujú, tak „stále majú moc a legitimitu zmeniť ich. Musí však skutočne ísť o ich zmenu, nie o ad hoc prelamovanie a jednorazové suspendovanie, ani keď sa to javí ako politicky vhodné. Takýto postup v skutočnosti vedie k erózii ústavného systému – oslabovaniu a ničeniu ústavy, hoci by sa formálnoprávne tváril ako legálny a legitímny.“ Túto argumentáciu ÚS nemožno brať na ľahkú váhu.
Bez ohľadu ďalší osud referenda, by sme nemali zabúdať na hlavný nedostatok našej demokracie. Deficity súčasného systému majú spoločného menovateľa – krízu politických strán a straníckeho systému. Nevyvodzovanie politickej zodpovednosti za chyby a amatéri vo funkciách sú priamymi dôsledkami toho, že strany neplnia svoje elementárne funkcie. Aké strany, taký parlament. Aký parlament, taká vláda. Rovnica je jednoduchá.
Je tak trochu krátkozraké, že miesto snahy o reformu politických strán a volebného systému sa utiekame k jednorazovým riešeniam, ktoré nemajú ambíciu odstrániť systémový problém. Pokrivená kostra demokracie sa ibalginom vyliečiť nedá.
Je tak trochu krátkozraké, že miesto snahy o reformu politických strán a volebného systému sa utiekame k jednorazovým riešeniam, ktoré nemajú ambíciu odstrániť systémový problém. V ďalších voľbách by sme si totiž vyberali z tých istých podpriemerných strán. Pokrivená kostra demokracie sa ibalginom vyliečiť nedá.