A potom to prišlo. Pád banky Lehman Brothers uvrhol svet do krízy a vedno s ním sa prepadli aj ceny bytov a domov.
Predstavte si veľmi špicatý kopec. Tak asi vyzerali medzi rokmi 2007 až 2009 ceny nehnuteľností na Slovensku. Obrovský nárast a ešte obrovskejší pád.
Prečo to spomíname? Pretože sa píše rok 2021, mimochodom, prežívame pandémiu, a ceny bývania sa opäť šplhajú do výšin. Možno nie tak rýchlo ako pred finančnou krízou, ale už siahajú do pásma „vysokého rizika“. Dokonca im už prestali stíhať aj platy.
Sú za tým najmä extrémne lacné hypotéky, vysoký dopyt po vlastnom bývaní a slabá ponuka. Keďže Slováci počítajú najmä to, čo majú doma, na rozdiel od západných krajín sme enormne zaťažení na kupovanie nehnuteľností na bývanie. Deväť z desiatich našincov býva vo vlastnom. Od kúpy strechy nad hlavou nás neodradí nič, ani len pandémia.
Niet sa čomu čudovať, keď zadlženie je veľmi lacné, úroky sú na minimách a banky sa trhajú o každého nového klienta. Zaujímavé je, že regulátor už pred pár rokmi trochu privrel kohútiky novému zadlžovaniu. Dnes to vyzerá, že to priemernému človeku nezabránilo dostať hypotéku a kúpiť si bývanie.
Otázny je budúci vývoj. Začne sa na trhu objavovať viac dostupného bývania? To je veľmi nepravdepodobné. Nepomôžu tomu zrejme ani sľuby kollárovcov za dekádu vystavať stotisíc nájomných bytov. Ultralacné hypotéky vyzerajú, že tu s nami pobudnú ešte pár rokov. A chuť bývať vo vlastnom? Tej sa od nás tiež nechce odsťahovať.
Všetko teda nahráva smerovaniu, že v budúcnosti sa ceny opäť poštverajú nahor. Ak sa však hore nepohnú aj platy, máme problém. Zakročí centrálna banka alebo sa dočkáme déjà vu?