Časy, keď južné Slovensko bolo zásobárňou vitamínov pre celé Československo, sú nenávratne preč. Nebolo vari ministra, ktorý by nesľuboval nápravu.
Lenže reči sa hovoria a chlieb sa je. Plochy zeleniny z roka na rok klesajú. Aj najväčší skalní začínajú pestovať namiesto zeleniny, ktorá je stále náročná na ručnú prácu, plodiny garantujúce zisk bez väčšej námahy. Pritom denne by sme mali zjesť okolo 600 gramov čerstvého ovocia a zeleniny, zeleniny predovšetkým. Ak si ju aj kúpime, pochádza prevažne z dovozu.
Horekovanie nad zeleninou je ako nárek nad rozliatym mliekom. Už je vari načase utvoriť podmienky na to, aby sa pestovanie zeleniny konečne oplácalo. Ročne dovezieme zeleninu a zemiaky za 230 miliónov eur!
Najúspešnejší zo slovenských ministrov poľnohospodárstva Ján Janovic sa pri produkcii zeleniny neopieral len o plochy pestované na družstvách, ale stavil na súkromnú iniciatívu. Vo chvíli, keď si ľudia zarobili druhý ročný príjem vo fóliovníkoch, zabelel sa juh krajiny fóliovníkmi.
Pravda, bol tu ešte jeden pilier, na ktorom stálo zeleninárstvo. Funkčné záhradkárske výkupne zeleniny distribuujúce ju do celoštátnej siete obchodov. Tento systém sa dávno rozpadol. Otázka nestojí tak, či máme zopakovať starý model, ale ako primerane súčasným možnostiam aj moderným technológiám podnietiť záujem o pestovanie zeleniny.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan hovorí o podpore výrobných vertikál. Rajčiny, kde pestovatelia vytvorili spoločné odbytové družstvá, ukazujú, že sa to dá. Ale jedna lastovička leto nerobí.