Mičovskému môžeme vyčítať kadečo – že mal naivné predstavy a staval vzdušné zámky. Že nebol dobrý manažér a jednoducho nezvládol riadenie rezortu. Že dlho nedokázal obsadiť post šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a, naopak, do čela Slovenského pozemkového fondu vymenoval osobu, ktorá mala väzby na mafiu. Že zjavne nepoznal ústavu, keď sa pokúsil vziať späť svoju demisiu. Jednoducho, Ján Mičovský sa nikdy nemal stať ministrom.
Otvorený list Jána Mičovského adresovaný Igorovi Matovičovi, v ktorom kritizuje personálnu politiku svojho nástupcu Samuela Vlčana, sa na prvý pohľad javí len ako búrka v pohári vody. Lenže práve takéto aféry prispievajú k postupnej erózii dôvery k OĽANO od voličov, ktorí toto hnutie volili pre jeho jasný protikorupčný étos.
Nikto však nemôže tvrdiť, že by to nebol človek priamy, čestný a neskorumpovaný. Tento poctivý lesník prejavil odvahu, keď iní mlčali. Tak, ako sa pred rokmi nebál upozorniť na šafárenie v Štátnych lesoch v otvorenom liste riaditeľa tejto štátnej firmy, nebál sa ani teraz upozorniť šéfa OĽaNO na prebiehajúce personálne čistky v agrorezorte.
S takou otvorenou kritikou sme sa za uplynulý rok a pol nestretli. S výnimkou Jána Krošláka, ktorý si dovolil Igora Matoviča verejne skritizovať za jeho spôsob komunikácie, sa členovia poslaneckého klubu OĽaNO správajú ako „Svedkovia Igorovi“. Na druhej starne sa im niet čo čudovať, drvivá väčšina spomedzi 53 poslancov OĽaNO je v parlamente vďaka tomu, že si ich vybral šéf, a nie vďaka svojim politickým zručnostiam. S najväčšou pravdepodobnosťou už druhýkrát do parlamentných lavíc nezasadnú, a preto čušia ako voš pod chrastou.
Tento konflikt ukazuje aj na inú vec – Igor Matovič síce nevynechal ani jednu príležitosť, aby verbálne nezaútočil na „smerácku mafiu“, no nie je schopný si pozametať pred vlastným prahom. Zvláštne je aj to, že kým v minulosti šéf OĽaNO komentoval na sociálnych sieťach každú drobnosť, teraz je ticho. Jeho mlčanie sa dá vnímať tak, že nad prešľapmi „svojich ľudí“ priviera oči a uplatňuje dvojaký meter alebo jednoducho rezignoval a nechce sa púšťať do ďalšieho konfliktu.
Ak o Mičovskom, vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie, možno povedať, že nejde o nejaký výkrik ohrdnutého exministra, ktorý si potrebuje vyventilovať svoju frustráciu zo straty ministerského postu, tak v prípade Vičana sa vynára niekoľko otáznikov, v súvislosti s PPA.
Nového šéfa agrorezortu sa však zastal premiér Heger a minister obrany Jaroslav Naď sa vyjadril v tom zmysle, že „má ľudské pochopenie pre Mičovského“, a tým to zhaslo. Ani jeden z nich si zjavne nechce páliť prsty.