Ten sa začal postupne – vo februári ju ako prvý opustil Miroslav Kollár, ktorý bol dlhodobo nespokojný so spôsobom vládnutia Matovičovho kabinetu, no najmä s tým, ako (ne)zvláda boj s pandémiou. V apríli ho nasledoval Tomáš Valášek. V jeho prípade bol tou povestnou poslednou kvapkou nákup vakcíny Sputnik. Okrem toho zo strany odišla Andrea Letanovská, tú však v parlamente nahradil bývalý štátny tajomník Vladimír Ledecký, ktorý odišiel od Remišovej z ministerstva. Poslanecký klub Za ľudí, ktorý mal pôvodne 12 poslancov, sa tak scvrkol na 10.
Už to mal byť varovný signál pre Remišovú, no tá sa stále tvárila, akoby sa nič nedialo. Pritom vnútorné pnutie v strane narastalo. Zásadný rozkol nastal začiatkom júna, keď sa rozhádalo predsedníctvo strany Za ľudí. Remišová si zjavne dobre naštudovala stanovy a odvolaním Romana Krpelana z postu generálneho manažéra posilnila svoje krídlo v predsedníctve.
Nasledovala šachová pozičná partia – na rozdiel od Remišovej Kolíková veľmi dobre pochopila, že rozhodujúce nie je to, kto má väčšinu v predsedníctve tejto ministraničky, ale to, kto bude mať viac poslancov. A odvolaním štátneho tajomníka Milana Luciaka, ktorý vytlačil Remišovej "lieblinga“ Vieru Leščákovú, si posilnila svoju pozíciu v poslaneckom klube.
Ak by nejaký záškodník dostal za úlohu rozvrátiť stranu Za ľudí, neurobil by to lepšie ako Veronika Remišová. Tá sa správa ako slon v porceláne. Snahu poškodiť stranu vidí síce len v konaní svojich oponentov, no pritom jej najviac škodí ona sama.
Remišová minulý týždeň pre zmenu odvolala z postu štátnej tajomníčky Zuzanu Kumanovú z Kolíkovej frakcie a na jej miesto dosadila lojálnu Vieru Leščákovú. To však nič nemení na veci, že v poslaneckom klube má len tri verné poslankyne. Karty sú teda rozdané takto: päť má Kolíková, tri Remišová a Šeliga so Žitňanskou zatiaľ váhajú, ku komu sa pridajú.
Preto vôbec neprekvapuje, ak by Kolíková naozaj rokovala s SaS, prípadne s inou stranou. Ak by totiž k sulíkovcom priviedla päť, ergo sedem hlasov, tí by sa razom stali v koalícii druhým najsilnejším subjektom, ona by si udržala svoju ministerskú stoličku a koalícia by zároveň neprišla o väčšinu v parlamente. Výhra pre všetkých, s výnimkou Remišovej.
Tej akoby nedochádzalo, že je síce ešte stále generálom, no bez vojska jej to nie je nič platné, pretože už žiadnu „bitku“ nevyhrá. Ak Kolíkovej spomínaný manéver vyjde, Veronika Remišová pravdepodobne čoskoro skončí. Škoda jej nebude. Ak bola v niečom skutočne dobrá, tak vo výrobe nepriateľov. Pritom ešte pred dvomi rokmi sa javila ako veľmi nádejná politička. Kvality niektorých politikov sa však ukážu, až keď dostanú príležitosť podieľať sa na moci. A jej moc zjavne zachutila, no takmer nikoho nepresvedčila o svojich politických kvalitách.