Trpká pachuť po čistení

Generálna prokuratúra uštedrila dôvere v spravodlivosť ranu z milosti. Nádej na zmenu systému „našich ľudí“ je v nedohľadne. Čo sa stalo? A ako ďalej?

, 01.09.2021 19:00
74

Generálna prokuratúra (GP) pod taktovkou Maroša Žilinku (nom. Sme rodina) toho stihla za jeden deň skutočne veľa. Najskôr zrušila obvinenie z korupcie exšéfa SIS a člena „rodinky“ – Vladimíra Pčolinského. Následne oslobodila spod obvinenia Zoroslava Kollára vo veci podplácania exriaditeľa SIS. No a čerešničkou na torte bolo už len zrušenie obvinenia Jaroslava Haščáka z Penty a manželov Arpášovcov, ktorí sú stíhaní za korupciu súvisiacu s obchodovaním so spisom Gorila.

Trpká pachuť po čistení len tak ľahko nezmizne. GP mávnutím čarovného prútika prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) znemožnila, aby sa verejnosť dozvedela pravdu. Kocky sú hodené – krok GP predstavuje prekážku rozhodnutej veci a vyriešenie prípadu nikdy neuzrie svetlo sveta. Prípad Pčolinského smeroval už pred súd, no podľa GP tam nastali „závažné procesné pochybenia“, pričom absentovali dôkazy. Bodka.

Minulí šéfovia prokuratúry radi šermovali paragrafom 363 TP. No nikdy v procese, ktorého zákonnosť štyrikrát posudzovali nezávislé súdy. Pčolinského stíhanie preskúmavali tri senáty Najvyššieho súdu a dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu. Vo všetkých prípadoch bola konštatovaná zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania. Nominantovi Sme rodina to však nestačilo a celý prípad radšej hodil do koša.

Tam sa však absurdnosť celej situácie nekončí. Neubehol ani rok odvtedy, čo poslanci pred voľbou generálna prokuratúra grilovali Žilinku. Ten sa vtedy dúfajúc vo vlastné zvolenie odhodlane zasadzoval za otvorenie prokuratúry a za väčšiu transparentnosť. Dnes sa po svojich pofidérnych krokoch skrýva.

Namiesto zrozumiteľného vysvetlenia sme sa dočkali len vlažných odkazov cez hovorkyňu, pričom údajné pochybenia dôvodili advokáti obvineného. Takto si máme po novom predstavovať otvorenosť a transparentnosť?

Pred rokom sa človek, ktorého Kočner mienil spratať zo sveta, javil ako vhodný kandidát na post generálna prokuratúra. Príbeh o prokurátorovi, ktorý bol mafiánovi tŕňom v oku, znel vábivo. Rozprávky o dobrých a zlých sú však fikciou. Realitou je len boj o moc. A tá spravidla korumpuje.

Rozprávky o dobrých a zlých sú fikciou. Realitou je len boj o moc. A tá spravidla korumpuje.

Moci v rukách generálna prokuratúra je pritom viac, ako by sa patrilo. Potreba systémovej zmeny prokuratúry, ktorej zavedenie koalícia minulý rok len simulovala, sa tak opäť trpko pripomína. Ak jeden („náš") človek na správnom mieste dokáže kartami „prebiť“ rozhodnutia súdov a svojvoľne zametať prípady pod koberec, niečo zrejme nie je v poriadku.

Maslo na hlave má však aj koalícia. V programovom vyhlásení deklarovala, že vláda „preskúma zúženie právnej úpravy § 363 TP tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“. Na skutky sa však akosi pozabudlo, a tak len žnú plody vlastnej ľahostajnosti. Obnovenie dôvery v spravodlivosť je v nedohľadne.

Ešte minulý týždeň sa zdalo, že najhoršou správou pre koalíciu je Mičovského verejné spochybnenie boja OĽaNO s korupciou. Žilinka jej však uštedril rovno ranu na solar. Čo však „obyčajní“ čakali, ak si v „najlepšej vláde, akú kedy Slovensko malo“, vybrali za hlavného spojenca „rodinku" piráta – Borisa Kollára?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
74 debata chyba
Viac na túto tému: #Zoroslav Kollár #Vladimír Pčolinský #Maroš Žilinka #Jaroslav Haščák #Generálna prokuratúra