Vtedajšia koalícia na čele so Smerom nemala na výber a musela nátlaku ustúpiť. Už vtedy bolo jasné, že nejde o racionálny krok, ale výlučne politický. Jediným dôvodom bolo vziať možnosť Smeru vymenovať policajného prezidenta. Že to v praxi nebude dobre fungovať, mnohých politikov vôbec nezaujímalo.
Je to pritom logické, výkonnú moc v štáte má vláda (ministri), nie parlament, tobôž nie parlamentný výbor. O odpolitizovaní nemôže byť reč, poslanci sa rozhodujú rovnako politicky. Profesionalizácii polície to tiež nemohlo pomôcť, žiadna silová zložka totiž nemôže dobre fungovať, pokiaľ nemá jasné hierarchické riadenie a priame vyvodzovanie zodpovednosti. Akú zodpovednosť za súčasnú situáciu v polícii nesú poslanci v parlamente či v brannobezpečnostnom výbore?
Teraz koalícia, ktorej neschopnosť vládnuť sa stáva už povestnou, na vlastnej koži pociťuje nezmyselnosť tejto zmeny a sama pripravila návrh na návrat do starých časov. Politickú zodpovednosť si ako obyčajne zabudla priznať.
Opätovné vymenovanie policajného prezidenta a šéfa inšpekcie ministrom vnútra, sa vláde však máli. Prílepkom k inému zákonu si presadila posilnenie aj iných právomocí ministra. Odteraz bude môcť odvolať či preložiť akéhokoľvek riadiaceho pracovníka bez udania dôvodu. Vraj sú niektorí štátni funkcionári „zabetónovaní“ vo funkciách. Nie je to skôr dôkaz profesionality štátnej správy?
A to vláde asi prekáža, potrebuje mať pod sebou úslužných „našich“ ľudí a kriticky zmýšľajúcim, poukazujúcim na chyby, naháňať strach. Opäť pravý opak toho, čo ešte nedávno koaliční politici hlásali.